Väčšina malých farmárov a výrobcov remeselných potravín si nemôže dovoliť zhodnocovať svoj tovar cez obchodníka a platiť mu maržu. Má len dve možnosti: predať ho z dvora (aj cez internet), alebo na trhu. Pokiaľ by mali k dispozícii trhové miesta za dostupnú cenu vo flexibilnom čase (t.j. nemuseli by platiť paušálne za mesiac, či dokonca rok), určite by po tejto možnosti siahli. Mali by vyššie tržby, mohli by zvyšovať produkciu a dostupnosť farmárskych a remeselných výrobkov by bola lepšia.

Realita je však iná. Trhoviská pod správou miest či obcí majú často také podmienky, ktoré nahrávajú obchodníkom a tak na nich prvovýrobcu stretnete iba sporadicky – a neviete ho od obchodníka odlíšiť. Mestské tržnice sa stali novým druhom supermarketu pod otvoreným nebom, hoci aj tu je tovar iný ako v obchodných reťazcoch.

Podľa Petry Molnárovej, zakladateľky Slow Food Pressburg a organizátorky farmárskych potravinových trhov Trh-Piac-Markt na Starej tržnici v Bratislave, je to úloha samospráv vytvárať trhové miesta pre prvovýrobcov, ale neplnia si ju. Preto túto úlohu často suplujú nadšenci a aktivisti. 

Vytvárajú alternatívu k mestským tržniciam, staronový model „farmárskych“ trhov, kde je prvoradou podmienkou, aby predajca bol zároveň aj prvovýrobcom. Im zároveň poskytujú prijateľnejšie a flexibilnejšie podmienky: napríklad jednorazovú platbu za účasť na trhu, zabezpečenie trhového miesta i marketingu.

 

Trhovníci na Starej tržnici v Bratislave

V Bratislave sú okrem Aliancie Stará Tržnica, pre ktorú  Slow Food Pressburg  vypracoval kódex, len dva subjekty, ktoré podobné trhy organizujú: Občianske združenie Punkt (Dobrý trh na Panenskej a Jakubovom námestí, nejde však o potravinový, ale o komunitný trh) a komerčná organizácia Farmárske trhy (pravidelné farmárske trhy v Karlovej Vsi, Vrakuni, Petržalke i v ďalších mestách – Piešťany, Senec, Šaľa). 

Aj na mestkých tržniaciach na Miletičovej alebo Žilinskej, nájdete provovýrobcov. Vo Fresh Market je veľa predajných miest výrobcov remeselných potavín, ale zeleninový trh aj tu patrí obchodníkom. Stále mi to tak vychádza, že farmárskych trhov, kde je predajca aj provovýrobcom, je zúfalo málo pre veľkú hladnú Bratislavu. V Budapešti som napočítala 40 farmárskych trhov, v Prahe ich je 60.

Sú aj svetlé príklady, napríklad obce na Žitnom ostrove – Tomášikovo, Kolárovo, Ňárad, Nesvady, Veľké Úľany, ktoré pravidelne organizujú farmárske trhy. A Tiež Bátovce a Kalná nad Hronom, alebo Stupava. Internetová tržnica Lokálny trh organizuje vo viacerých mestách na Slovensku výmenné trhy podľa modelu REKO. Viac o tom
v rozhovore s Petrou Molnárovou. 

 

Petra Molnárová

Máte skúsenosti s organizovaním farmárskych trhov v Bratislave, prečo ich je v hlavnom meste tak málo?

 

Samosprávam prislúcha úloha vytvoriť trhový priestor, mali by na to mať položku v rozpočte, v iných európskych krajinách to takto funguje. Ale samosprávy väčšinou tento problém odsúvajú.  Domnievam, že spravujú trhoviská väčšinou cez obecné podniky. Vidím nedostatok v tom, že síce vybudujú trhovisko, vyčlenia preň priestor 
a tým sa to končí.  Väčšiu aktivitu v tomto smere nevyvíjajú. Spoločnosť musí vyvinúť tlak, prejaviť záujem o takéto miesta. Keď bude silnieť dopyt, samosprávy začnú reagovať.

Nie sme národ gurmánov a hoci sa to postupne mení, stále je ten tlak príliš malý, než aby sa niečo začalo riešiť na úrovni samospráv a o celoštátnej ani nehovorím. V susedných krajinách – Česko, Maďarsko, Poľsko sú oveľa ďalej.

Existujú aj svetlé príklady v niektorých mestách a obciach. Spomeniem napríklad Gazdovský trh v Bátovciach v okrese Levice, vznikla tam ideálna konštelácia. Trh organizuje Miestna akčná skupina Tekov Hont, Gazdovský spolok Hont – Tekov a spoluorganizátorom je Obec Bátovce, starosta Peter Burčo trh osobne podporuje.

 Vznikla tu teda ideálna spolupráca aktivistov, výrobcov a obce a mnohí sa k nim chodia inšpirovať. Potom sú to mestá a obce na Žitnom ostrove. V obci, kde je veľa prvovýrobcov, je to jednoduchšie – poviete to starostovi cez plot.

Farmárske trhy sú nesmierne dôležité pre lokálnu ekonomiku. Pohybujem sa v oblasti malých producentov potravín už 20 rokov a stále vnímam, že ten spoločenský tlak nie je dosť veľký.

 

Aký veľký záujem predajcov o sobotňajšie trhy evidujete? Je vyšší ako možnosti na Starej Tržnici?

My sme si zvolili cestu vyššieho štandardu, máme kódex vytvorený na základe princípov Slow Food a nie všetci dokážu vyrábať podľa týchto podmienok. Mnohí predajcovia sa k týmto podmienkam postupne dopracovali. 

 

Predajcov chodíme navštevovať, aby nám ukázali spôsob pestovania či chovu, nesmú používať žiadne pesticídy ani umelé hnojivá, potraviny musia byť bez chemických prídavných látok. A pri myšlienke Slow Food záleží aj na tom, odkiaľ pochádzajú suroviny, napríklad v pekárni múka. Aj suroviny by mali byť od lokálnych dodávateľov, nie z veľkoobchodu. Máme tú latku nastavenú vyššie a pre mnohých je to motivácia. 

Máme už svojich osvedčených trhovníkov, s ktorými spolupracujeme roky a nemá zmysel, aby sme ich menili za iných. Ale trh má svoju dramaturgiu. Na základe rozhovorov s trhovníkmi vieme, o koľko môžeme navýšiť daný sortiment a podľa toho si vyberáme nových predajcov. Máme napríklad štyroch pekárov a nie sú si konkurenciou.

Niektorých sme dlho hľadali. Problém je nájsť napríklad mliečne výrobky v požadovanej kvalite, alebo strukoviny. Chovateľa husí sme hľadali tri roky. Ďalším kritériom je, aby išlo o lokálneho producenta, hoci mali sme aj syry zo vzdialenosti 200 kilometrov, mali sme to však odôvodnené, bližšie sme podobnú kvalitu nenašli. 

Máme aj obchodníkov so zahraničným tovarom, ale aj tu ide o ľudí, ktorí v danej krajine žili, prinášajú produkty od malých farmárov a zúčastňovali sa tam na sociálnych aktivitách, nie je to teda imaginárne. Máme napríklad pomaranče z Kalábrie, čokoládu
z Kolumbie, rybičky zo Španielska a z dovozu máme aj kávu alebo čaje.

Inšpirovali sme sa modelom tradičných sobotňajších jarmokov. Keďže naši predajcovia sú aj hospodári, cez týždeň sú zamestnaní na svojich farmách alebo v prevádzkach
a preto by častejšie predávať ani nemohli chodiť. Pravda, uvažovali sme aj o dvoj- či trojdňovom predaji. Aktuálne plánujeme rozšírenie trhových priestorov na poschodie Starej tržnice.

 

Petra Molnárová

Vyštudovala tlmočníctvo a prekladateľstvo, taliansky a nemecký jazyk na FFUK v Bratislave, ale v oblasti malých farmárov a výrobcov potravín sa pohybuje už 20 rokov. Počas stáže v Taliansku sa prvýkrát zoznámila s hnutím Slow Food. Po skončení školy pracovala v odbore, neskôr založila cestovnú agentúru AgriTravel, cez ktorú ponúkala pobyty na toskánskom a umbrijskom vidieku. V ponuke mala aj slovenskú agroturistiku. Spolu s odborníkmi z viacerých združení založila Asociáciu pre trvalo udržateľný cestovný ruch, ktorá však postupom času utlmila svoju činnosť Petra na nejaký čas opustila neziskový sektor.
Slow Food aj k nám na Slovensko, čo sa v roku 2012 Zložila združenie Slow Food Pressburg založila v roku 2012. Je zároveň členkou výkonného tímu Aliancie Stará Tržnica, ktoré prevádzkuje Starú Tržnicu v Bratislave, kde projektovo zastrešuje sobotné potravinové trhy Trh-Piac-Markt. 

Prameň:  heroes.sk

Aká je teraz, v čase pred Vianocami, aktuálna sezónna ponuka?

Zeleninári mali tento rok paradajky a šaláty z fóliovníka ešte aj začiatkom decembra, už sa však ich sezóna skončila. Teraz predávajú najmä uskladnenú zeleninu – tekvice, kapustu, koreňovú zeleninu, strukoviny. Máme aj pestovateľa klíčkov. Pult s kyslou kapustou sme umiestnili vonku, tam stále stojí dlhý rad, záujem je veľký. 

Vianočné trhy sme tento rok neorganizovali, ale aj na našich bežných trhoch ste v predvianočnom čase mohli nájsť vianočný sortiment. Kvetinárka, ktorá u nás pravidelne predáva, chodievala s vianočnými aranžérskymi kreáciami. Pekári majú u nás väčšinou všetky dobroty rýchlo vypredané. Pekáreň Kruh, ktorej majiteľ je z Chorvátska, sme pozvali predávať tradičný vianočný koláč Panettone.

V každom čase môžete u nás kúpiť prakticky všetky základné potraviny – chlieb, mäso, mlieko, maslo, jogurty, zeleninu… Z našich úspešných predajcov spomeniem ešte napríklad trhovníčku, ktorá pečie podľa vlastných receptúr pamlsky pre psov. Väčšinou stojí pred jej pultom dlhý rad záujemcov spolu so psíkmi.

 

Aké podmienky má predajca?

Predajca platí spätne, keď na trh skutočne príde predávať. Najnižší príspevok platia pestovatelia – 18 eur za stôl na trh. Producenti a dovozcovia platia 30 eur, najviac, 60 eur, platia kávičkári a výčapníci, ktorí majú najvyšší obrat. My im v tejto cene poskytujeme predajné miesto, základnú elektrickú prípojku pre kasu a váhu, služby spojené s predajným miestom (upratovanie, odvoz odpadu – v rámci tržnice triedime odpad a kompostujeme, máme vlastný kompostér), parkovanie na vyhradenom parkovisku a pravidelnú reklamu.

 

 

Do akej miery vašim trhovníkom pomáhajú sobotňajšie trhy rozvíjať ich podnikanie?

Dôkazom, že sú pre nich prínosom je, že o niektorých postupne prichádzame. Vyrástli u nás a teraz už nepotrebujú chodiť na trh, dokážu svoj tovar predať bez toho.
V minulosti sme mali trhovníka s produktami z mangalice v bio kvalite, Gastro Farmu zo Salky. Nakoľko mal stále viac zákaziek, už na trhy nestíhal chodiť. Vidíme ale, že sa mu darí a to je pre nás podstatné.

Náš trh každú sobotu navštívi 2,5 až 3 tisíc návštevníkov, ktorí stabilne živia 60 predajcov. Spomínala som Gazdovský trh v Bátovciach, ten vznikol z iniciatívy producentov, ktorí predávali u nás. V jednej chvíli sa odčlenili a vytvorili si vlastný farmársky trh. Potom sa od nich odčlenila skupina trhovníkov, ktorá začala podobný trh organizovať v Kalnej nad Hronom. Trh v Bátoviciach sa v súčasnosti uchádza o štatút Trh Zeme (Earth Market), medzinárodný štandard trhov v kvalite Slow Food, ktorých je momentálne len 77 v 28 krajinách sveta. Z okolitých krajin sa môže takýmito trhmi pochváliť len Rakúsko.

 

Spomínali ste, že farmárske trhy sú na Slovensku často dielom nadšencov a aktivistov a že im chýba masové zázemie. Pritom sa mi to zdá vlastne strašne jednoduché. Stačí, aby mesto či obec poskytlo priestor na predajné miesta za flexibilných podmienok. V Čechách napríklad mestá nielenže poskytujú tieto predajné miesta trhovníkom zadarmo, ale ešte im aj platia za organizovanie trhov…

Ako som už spomínala, mestá a obce na Slovensku nemajú záujem zaoberať sa touto otázkou. Máme ambíciu vytvoriť platformu farmárskych trhov, združiť organizátorov do jednej platformy. Ale spájanie je ťažká úloha.

 

Ak som správne pochopila váš aktivizmus smeruje hlavne k podpore pre kvalitných predajcov, ktorí dokážu splniť určité štandardy. Ten stredný prúd farmárov a remeselných výrobcov, ktorí sa k nim nedokážu priblížiť vlastne nebude mať „advokáta“…

 

Som zástancom pestrosti čo sa týka trhov. Od mestských trhov, kde prevládajú obchodníci až po trhy prvovýrobcov, ktorí dokážu deklarovať pestovateľské a výrobné postupy i pôvod surovín, to je široká škála. V našej platforme však zrejme budeme narážať na problém, že nemôže byť prijatý každý, kto sa prihlási.

 

Pokúšate sa farmárske a remeselné produkty dostať do reštaurácií a gastro biznisu?

Slow Food Pressburg pomáha prvovýrobcom dostať ich produkty do gastro prevádzok. V Bratislave je pár prevádzok, ktoré majú svojich lokálnych dodávateľov, ale len na niektoré suroviny. Slow Food Pressburg práve v spolupráci s organizátormi trhu v Bátovciach začína hľadať spôsoby ako dostať kavlitné suroviny od prvovýrobcov do reštaurácii v ich regióne, ale je to beh na dlhú trať.

Čo sa týka napríklad mäsa, nebude to fungovať, kým odberateľ v reštaurácii nepochopí, že si od chovateľa musí kúpiť celé zviera. Chovateľ nemá podmienky na to, aby mäso – kozie, či jahňacie – naporcoval.

 

Comments to: Aktivizmom za farmárske trhy

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Attach images - Only PNG, JPG, JPEG and GIF are supported.