Na pahorkoch nad Ponikmi neďaleko Banskej Bystrice sa pasie 600 oviec – valašiek, najtypickejších slovenských oviec, ale veľmi vzácnych, keďže ich je celkovo na Slovensku už len asi 1500. Stádo je genetickou rezervou plemena valaška, zvieratá sú zapísané v Plemennej knihe, ktorú vedie Zväz chovateľov oviec a kôz. 

Je to krásny kopcovitý kraj obklopený lesmi, do ktorého patria ovce, chov valašky tu má dlhodobú tradíciu. Ale do lesov patria aj vlci. 

Opodiaľ v malej ohrádke sa nám otvára smutný pohľad na sedem jariek – toho roku na jar narodených ovečiek. Krvácajú, väčšinou z krku, poranili ich vlci, ktoré ich nestihli celkom zahrdúsiť.

„Keď na stádo zaútočí svorka vlkov, dve-tri ovce na mieste zožerú, ale ďalšie iba prizabijú. Mladšie vlky sa takto učia loviť,“ opisuje David Magna, majiteľ časti stáda len dva dni po tom, ako vlci zaútočili naposledy, 17. novembra. Jeho otec bol svedkom útoku a pokúšal sa svorku odohnať. Vlci sa tentoraz nenajedli, ale škodu urobili.

Ovce zranené vlkom sú v karanténe

Iba asi dve zo siedmich pohryzených oviec majú šance prežiť. „Keď vlk prehryzne ovci pažerák a do rany sa dostanú tekutiny z tráviaceho ústrojenstva, nemá veľké šance na prežitie. Do rany sa okamžite dostane infekcia,“ pokračuje David Magna. Zákon nariaďuje takéto ovce utratiť a spáliť v kafilérii.

Čakanie

Pred tým, ako ovce utratia, ich však ešte musí vidieť zástupca Okresného úradu, odboru životného prostredia, aby si za ne David Magna mohol nárokovať odškodné. Majú tri dni na to, aby prišli, v čase našej návštevy dva už uplynuli. Čakanie na ochranárov iba predlžuje bolesť oviec a odďaľuje nevyhnutnú smrť. Potom príde veterinár, uspí ich a telá sa odvezú do kafilérie, zákon zakazuje mäso takýchto zvierat akokoľvek využiť.

V lesoch v okolí Ponikov žije svorka ôsmich vlkov a nezaútočila prvý krát. Má tu otvorený a riedko osídlený terén vhodný na lov. „Len za tento rok sme prišli o 250 oviec a jahniat,“ dodáva David Magna. Nie je to domnienka, vlky sú zachytené na fotografiách z fotopascí, ktoré Magnovci umiestnili na svojich pozemkoch v spolupráci s Chránenou krajinnou oblasťou (CHKO) Poľana.

„Ochranu stáda sme zabezpečili nadštandardne, ale škody neustále vznikajú. Máme elektrické oplôtky, strážne psy i zabezpečený osobný dohľad nad zvieratami. Bohužiaľ to nestačí. Vypláva mi z toho, že početnosť vlkov prekročila únosnú mieru a ohrozuje živobytie chovateľov,“ hovorí.

 

David Magna (25)

Podobný problém má aj ďalšia farma v Ľubietovej, vzdialená asi 30 kilometrov. 
„V Dúbravici asi 15 km od našej farmy hoby farmárovi zabili vlci všetkých päť kôz a päť oviec. On už škodu mať nebude, pripravili ho o všetko a takto sa postupne ničí náš vidiek.“ Vlky sú dnes celoslovensky chránené a rozmnožujú sa. Ako ukazuje príbeh Davida Magnu, ochranu by potrebovali aj valašky.

Najväčšie stádo

Stádo valašiek pasúce sa nad Ponikmi je najväčšie na Slovensku, časť patrí otcovi, časť synovi. Na chránený chov tohto tradičného plemena prispieva štát, avšak ani popri ďalších dotáciách farmárom nemá David Magna na rozhadzovanie. Aktuálne sa iba pripravuje na komerčný chov. 

V súčasnosti nemá ani na to, aby zaplatil pracovníkov, ktorí by ovce dojili, iba občas nejaké zobchoduje na mäso. Mala som možnosť ochutnať ho na Večeri pre farmárov v Slowenskej reštaurácii v Starom Smokovci v októbri. Valaška je na zozname Slow Food Archa chutí, unikátnych tradičných regionálnych potravín. Slow Food Tatry pomáha Davidovi Magnovi zviditeľňovať jeho v rámci Slovenska unikátny chov – napríklad aj tým, že ho prizvali na podujatie Slow Cheese v talianskom meste Bra v roklu 2019.

Valašky sú Davidovou vášňou, vedel, že sa chce venovať práve im a podľa toho si vyberal štúdium – najprv na strednej poľnohospodárskej škole, potom manažmentu živočíšnej výroby na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre (SPU). 

„Valaška je môj život, je to jedinečné a krásne zviera. Choval ich môj dedo, ktorý v čase kolektivizácie musel dať ovce aj pozemky do družstva. Potom aj môj otec, ktorý pracoval v družstve. Vyrastal som s nimi, v detstve som ich všetky poznal po mene“.

Na pasienkoch

Vo svojich 25 rokoch je David Magna jedným
z perspektívnych mladých farmárov – nie je ich na Slovensku veľa, mladá generácia v poľnohospodárstve veľmi pracovať nechce. Predurčuje ho na to nielen vzdelanie, ale aj to, že je pokračovateľom rodinnej tradície – naučil sa všetky fortiele ako s týmito vzácnymi zvieratami zaobchádzať.

Rodina v 90. rokoch minulého storočia zreštituovala 50 hektárov pozemkov a k nim si ďalšie prenajíma, dnes spolu s otcom hospodária spolu na 150 hektároch pasienkov. Venujú sa iba ovciam a krmivu pre ne – pozostáva výlučne zo sena a senáže, majú z nich v súčasnosti na zimu už uskladnených okolo tisíc balíkov. Nie je to ľahké živobytie.

 

„Môj projekt mladého farmára naráža na projekt ochrany vlka. Nie som proti vlkovi ako takému, len ma poburuje, že sa peniaze na jeho ochranu rozoberú na teoretické riešenia a odfajknuté body a na dôsledky spojené s ochranou sa akosi zabúda. Prečo mám stavať barikády voči vlkom za vlastné peniaze, ktoré mi nariadia ochranári neviem z akého titulu? Keď nariadenia nesplním, neuznajú mi vzniknutú škodu. Opatrenia nie sú vhodné na zabránenie škôd. Naopak, umožňujú šikanu chovateľa. Ochrana vlka sa nemôže diať na náklady chovateľov".
David Magna
Farmár, Poniky
Vlky vo chytené vo fotopasci (Foto: Jerguš Tesák/CHKO Poľana)

„Keď som ešte chodil na strednú školu, skúšal som ovce dojiť, ale narazil som na problém s ľuďmi. Ideálne potrebujete jedného pracovníka na sto oviec pri mliekarenskej výrobe – je to norma predkov – a ľudia ma začali vydierať. Vedeli, že som závislý na ich práci a tak si pýtali stále viac. Keď sme na jar podpísali zmluvu
s mliekarňou, museli sme dojiť od jari po celú sezónu. Takmer som vtedy nechal školu, každé ráno som musel vstávať a pred vyučovaním som dojil ovce. Preto sme s tým prestali a dnes ovce nedojíme,“ opisuje David Magna, ktorý v súčasnosti dokončuje štúdium na SPU.

Všetky gény valašky

Jeho cieľom je zlepšovať genetické vlastnosti stáda a vytvoriť uzavretý obrat – teda mať stádo, pri ktorom už nepotrebuje prinášať nové zvieratá ani „DNA“ zvonka. Túto činnosť robí pod odborným dohľadom Zväzu chovateľov oviec a kôz.

„Mám desať baranov a vďaka nim všetku krv, všetky gény valašky, ktoré sa na Slovensku vyskytujú. Chov tak má maximálnu genetickú variabilitu, akú môžete na Slovensku s valaškou dosiahnuť. Na chov sa vyberajú jedince s najlepšími vlastnosťami. Keď do stáda prinášate nové jedince, prichádzajú s nimi aj choroby, ale keď máte uzavretý chov, v stáde sa vytvorí imunita voči všetkým hrozbám existujúcim v miestnych podmienkach,“ opisuje.

„Som tlačený chovať veľké počty oviec, aby som vedel splatiť stroje, ktoré nevyhnutne potrebujem. Musel som prejsť z karpatského spôsobu chovu na anglosaský, aby som udržal stádo,“ opisuje úskalia tohto podnikania, na ktoré sa podujal. Pri karpatskom spôsobe sa ovce pripúšťajú na jeseň a bahnia sa začiatkom roka, pričom pri anglosaskom až v novembri a mláďatá sa rodia na jar, keď sa už môžu živiť spásaním, preto ich stačí dokrmovať menej. 

Valaška rastie 3-4 roky, pomalšie, ako iné plemená, ale mäso má kvalitné. Kvalitné je aj mlieko, keď raz bude David Magna svoje stádo dojiť, poskytne cennú surovinu pre výrobu Bryndze 1787, zapísanej na zozname Presidio Slow Food najprestížnejších potravín sveta. Podmienkou pre zápis bryndze do tohto zoznamu bola jej výroba z mlieka tradičných plemien zapísaných v Plemennej knihe vedenej Zväzom chovateľov oviec a kôz. Túto podmienku Magnovci spĺňajú.

Valašky u Davida Magnu. Foto: Slow Food Tatry/Ľubor Kulich
Opatrenia, ako by mali vyzerať

– Vytvoriť dialóg medzi chovateľmi hospodárskych zvierat a orgánmi ochrany prírody, hľadať konsenzus, obojstranný defenzívny postoj situáciu iba zhoršuje. 
– Zodpovednosť za chov zvierat nechať na chovateľovi ale adresne určiť aj zodpovednosť za manažment predátorov pre orgány ochrany prírody, v prípade škôd by mali tiež prijať opatrenia smerujúce ku odstráneniu vznikajúcich škôd.
– Sformulovať kvalifikované opatrenia na ochranu hospodárskych zvierat pred vlkom v spolupráci s chovateľmi. Vyčleniť pre chovateľov podporné prostriedky na ich realizáciu. Premyslieť otázku, kto je za opatrenia zodpovedný (aby sa nestalo, že chovateľ bude zodpovedať za jemu nariadené opatrenia, ktoré ochranu stáda v praxi neriešia, pričom sa ich realizáciou podmieni prisúdenie kompenzácie).
– Vymedziť zóny výskytu vlka, kde má chovateľ nárok na podporu.
– Prehodnotiť mechanizmus kontroly orgánmi ochrany životného prostredia, znemožniť stret záujmov a tvrdo stíhať prípady korupcie.

Rád by sa dopracoval k 500-člennému stádu a začal
s mliekarenskou výrobou, ale je to stále neistá perspektíva.

„Som podnikateľ a žijem z reálnej ekonomiky. K zisku som sa ešte nedopracoval, stále pracujem ako otrok na vlastnej pôde,“ hovorí a dodáva, že najväčšiu obavu má, či si nájde kvalitných zamestnancov, na Slovensku sme totiž nemysleli na to, aby sme vychovali novú generáciu ovčiarov.

Kvôli vlkom prišiel o časť dotácií

K všetkým týmto problémom mu pribudli vlky, ktoré mu spôsobujú škody pravidelne od roku 2018. Prichádza o ovce, za ktoré, ako hovorí, dostáva nižšie odškodné, ako by mu náležalo. Okrem toho musí z vlastných zdrojov financovať všetky opatrenia proti vlkom, ktoré mu nariaďuje Odbor ochrany životného prostredia. Pred dvomi rokmi bola strata ešte vyššia – prišiel o časť dotácií.

„Nevyšla mi zaťaženosť na pôdu, pretože vlci mi vybili časť stáda (pozn. počet zvierat na hektár). Peniaze mali prísť do konca roka 2018 , ale nedostal som ani dotácie na pôdu. Dostal som peniaze až v júni 2019 znížené o 12 000 eur. Aby som dokázal platiť splátky za stroje a odvody, išiel som do Česka robiť lesnícku prácu.“

 

Kravy a psy: nevyhnutnosť

Na otázku, koľko rokov sa dožíva valaška odpovedá, že normálne aj 15 rokov, ale je
u neho je to tak, že iba dovtedy, kým ju vlk nezadrhne. Aby sa nestalo, že mu zas nevyjde zaťaženosť na pôdu a skrátia mu dotácie, nakúpil dobytok. Dnes chová
z nutnosti aj 28 kráv, mäsové plemená, na ktorési vlk zatiaľ netrúfne,  ale dostáva na ne menšie dotácie.

Ako listuje v šanóne so žiadosťami o odškodné, hovorí, že tento rok ich už riešil okolo 40. Schválili mu všetky s jednou výnimkou, v lete. Keď prišli kontrolóri, telá zvierat boli ohlodané vtákmi a červami a kontrolór odmietol potvrdiť, že ich uhynutie spôsobil vlk.

 

Úradníka obviní z korupcie

Od septembra mu však chodia odmietavé odpovede. „Inšpektor za ochranu životného prostredia, ktorý mi chodil obhliadať škody, bol zároveň aj farmárom. Presviedčal ma, aby som kúpil jeho kravy. Povedal: chodím ti určovať škody, len na mne záleží, či ti ich uznajú, tak mi za ne zaplať viac.“ 

Presne sa pamätá, že 14. septembra 2021 si bol u neho na farme pozrieť kravy. Potom pár dní nereagoval na jeho telefonáty. Dodatočne vďaka „elektronickej stajni“ – evidencii chovu – zistil, že inšpektor s dátumom 17. 9.  sfalšoval jeho podpis a nechal kravy v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat prepísať na neho. Nekúpil ich, a tak inšpektor sfalšoval jeho podpis ešte raz, aby ich znovu prepísal na seba. 

„Krátko na to som mal ďalšiu škodovú udalosť s vlkmi. Dňa 22. 9. ma ochranári prepadli na mojom pozemku, prišli skoro ráno a potom som našiel elektrické oplotky vypnuté, pripravili si terén, aby mali proti mne argumenty. Bolo to nelegálne, ohlásená aj neohlásená kontrola sa vždy musí uskutočniť za účasti majiteľa.“

 

Keď sa na inšpektora sťažoval u príslušných úradov, dosiahol, že ho k nemu už neposielajú. Ale už prišla prvá zamietavá odpoveď na žiadosť o odškodné. Ohľadom udalosti, ktorú vtedy prešetrovali, ešte čaká na odpoveď. Rozhodol sa, že dá prípad na súd. „Za takýto postup by mali úradníkom riadne klepnúť po prstoch,“ hovorí. 

„Vyhláška bola možno dobre mienená, ale nerátali s tým, ako ju Slováci dokážu zneužívať. Som za ochranu vlka, ale chovatelia nemôžu, nie je to v ich možnostiach, niesť ťarchu tejto ochrany. Štát alebo ochranári by mali prevziať zodpovednosť za opatrenia, alebo dať farmárom možnosť funkčne sa brániť a chrániť svoje živobytie,“ hovorí.

Ochrana vlka sa nemusí diať za podmienok, ktoré chovateľom iba navyšujú náklady, stačí sa pozrieť do susedného Česka. Treba rátať s tým, že keď sa populácia vlkov rozrastie, zvýšia sa aj škody, ktoré utrpia chovatelia hospodárskych zvierat a mal by preto vzniknúť aj účinný mechanizmus a rozpočet pre kompenzácie. Ako ukazuje príklad chovateľa valašiek z Ponikov, ten má dnes medzery.

Opatrenia na vlastné náklady

Priestor pre korupciu nie je podľa Davida Magnu jedinou medzerou platnej smernice o ochrane vlka. „Musím si zvieratá zabezpečiť sám podľa ich kancelárskych nezmyslov, opatrenia ma obmedzujú v podnikaní, sú pre mňa likvidačné. Napríklad musím chovať šesť psov a nemám z nich veľa osohu, sú to darmožráči, 600 eur mesačne miniem iba na krmivo pre ne.“ 

Pasenie so svorkou psou nemá podľa Davida Magnu tradíciu vo valškej kultúre. „Čuvač a podobné nebezpečné ozruty boli uvyviazané na reťaziach a slúžili ako strážne psy. Aby mohli byť voľne pustené a slúžili ako pastierske psy, mali by sa im venovať skúsení kynológovia, amatér ich výcvik nezvládne“. 

Potom sú to nocovacie ohrady pre ovce ohradené špeciálnym dvojmetrovým kovovým plotom. V nich sú ovce pred vlkmi v bezpečí, keď ich zvonka strážia psy, ale môžu sa navzájom v panike ušliapať. 

 

„Musím ohradu prenášať každý deň. K nákladom na nákup takejto ohrady treba pripočítať aj tie na jej každodennú údržbu a premiestnovanie. To ešte nehovorím o produkčnej strate. Zvieratá sú natlačené v noci v ohrade namiesto toho, aby ležali, alebo sa pásli v rámnci elektrického oplotku. Strácam takto pri našom stáde 60 eur za noc. Keď zviera nemá homeostázu, leží v blate a chorlavie, produkcia sa znižuje.“

„Všetko to ide na moje náklady, pritom by mi mali platiť, lebo vlastne živím vlkov,“ rozpráva, neskrývajúc hnev.

Aby bol vlk sýty a ovca celá, to nejde

David Magna hovorí, že nemá nič proti ochrane vlkov, len zákon bol postavený zle. 
„V Čechách si na rokovania o rovnakom zákone prizvali aj chovateľov, u nás vyhlášku prijali bez toho, aby s nimi konzultovali. Vymedzili tam vlčie zóny, v ktorých si farmár môže požiadať o špeciálne dotácie na opatrenia proti vlkom. Predstavujú 15 000 českých korún na hektár za rok, v prepočte na našu farmu by to znamenalo
90 000 eur ročne.“

Riešenie by videl napríklad v tom, že ochranári vytvoria chovateľom, ktorým vlk ohrozuje stáda, všetky ochranné opatrenia a chovateľ nebude tým, kto má byť za ne zodpovedný. „Nemôžem niesť zodpovednosť za to, keď niekto alebo niečo vstúpi na môj pozemok a urobí mi tam škodu. Štát alebo ochranári by mali byť zodpovední za opatrenia a za škody“.

Neistá perspektíva pre valašku 

Odkedy sa vlk stal celoslovensky chráneným, jeho počty stúpajú. Nik nepočítal s tým, že rásť budú aj škody. „Vyhláška je postavená tak, aby nemuseli chovateľom vyplácať odškodné,“ ponosuje sa. Škody sa zmenšia vtedy, keď sa prestanú chovať ovce.
A u Davida Magnu nie je v sázke iba jeho stádo, ale aj celoslovenský chov valašky.

„Vložil som do toho celý život, študoval som desať rokov. Štátu platím 1400 eur mesačne odvody za tri osoby, myslím, že som spoločnosti prospešný. Venujem sa tradičnému plemenu na pokraji vyhynutia. Stádo musím udržať ešte dva roky, potom sa rozhodnem, čo ďalej,“ hovorí a pokračuje:

„Alebo niečo získam, alebo budem ďalej strácať. Keď ma to prestane baviť a zruším chov, štát príde o národné plemeno“. Keď nebudú ovce a vlci prídu o potravu, pustia sa možno do kráv, alebo psov v dedinách. „V Rusku už takéto prípady zaznamenali,“ uzatvára. 

Paradoxom tohto príbehu je, že v ekologickom spôsobe chovu sa ovce podieľajú na ochrane prírody,  keď spásajú lúky, plnia dôležitú ekosystémovú funkciu. Ochrana prírody je teda v rozpore sama so sebou. 

Foto: David Magna
People reacted to this story.
Show comments Hide comments
Comments to: Väčšia pohroma ako vlci sú úradníci
  • 30. novembra 2021

    Dobrý deň, nemáte v príspevku neoverenú informáciu? Inšpekcia životného prostredia nevykonáva posudzovanie strhnutých zvierat, to robí výlučne okresný úrad.

    Reply
    • 25. februára 2022

      Myslím, že to bolo v článku uvedená správne, citujem: „Pred tým, ako ovce utratia, ich však ešte musí vidieť zástupca Okresného úradu, odboru životného prostredia, aby si za ne David Magna mohol nárokovať odškodné.

      Reply
  • 29. apríla 2022

    Can I put some of this on my blog basically incorporate a backlink to this web site?

    Reply
  • 20. júna 2022

    I thought it was gonna be some boring old publish, but it in actuality paid out for my time. I will piece of writing a link to the page in my weblog. I am sure my personal guests will finally find that invaluable. . . .

    Reply

Write a response

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Attach images - Only PNG, JPG, JPEG and GIF are supported.