Magická noc, magické bylinky – Túlam sa vidiekom

Zber byliniek za rannej rosy v deň slnovratu patrí k rituálom tohto magického dňa. Slnko dosahuje vrchol svojej dráhy a od 21. júna bude jeho energia postupne slabnúť. Prečo je nakratšia noc po najdlhšom dni roka čarovná, prečo máme aj v našej ľudovej kultúre toľko magických obradov spojených s letným slnovratom?

V tomto čase v noci svetielkujú svätojánske mušky, kým som žila v Nitre, chodili sme ich pravidelne pozorovať do lesov okolo Zobora. Možno sú aj tu niekde, v malokarpatských lesoch okolo Bratislavy, stále hľadám také miesto.

Vencom z devätoro bylíne nazbieraných nadránom po slnovratovej noci vraj môžete očarovať milovanú dušu. Vo venci by nemal chýbať ľubovník či materina dúška. Takýto veniec sa nepoužíval len na ľúbostnú mágiu, zavesený nad bránou vraj ochránil dom hospodára. A ten kto našiel kvet paprade, zlaté papradie, našiel poklad. Toto je však naozaj iba mystická bylinka, pretože papradie nekvitne.

V lesoch Malých Karpát najtypickejšia svätojánska bylinka ľubovník, alebo láskavec, známy aj pod českým názvom trezalka. Čaj z ľubovníka bodkovaného patrí k najsilnejším prírodným antidepresívam. Známy je aj pod názvom krv Svätého Jána – žlté kvietky sfarbia vodu na červeno. Vylúhované v oleji sú vhodné ako mazanie – uvoľňujú napätie.

Čary a liečivá sila

Svätojánske bylinky – a nielen svätojánske sú však aj magické inak, svojou liečivou silou, obsahom silíc, ktoré voňajú. Liečia organizmus šetrne, hoci ich používanie vyžaduje úsilie aj umenie, nie je to tak, ako keď po prehltnutí tabletky čakáte okamžitý účinok, zázrak.

Prečo sa práve svätojánskym bylinkám pripisuje najväčšia liečivá sila? Stúpajúca energia slnka vplýva aj na vývoj liečivých byliniek a obsah cenných silíc v nich. A mnohé z nich kvitnú práve okolo slnovratu.

Šalvia, medovka, palina, mäta – tohtoročné na kuchynské použitie

Ale nájsť ten najvhodnejší čas, kedy ich natrhať na sušenie, závisí aj od pomeru predchádzajúcich slnečných a daždivých dní potrebných pre ich rast a tiež od toho, či sa zbiera vňať a listy alebo kvety. Tento rok boli v pomere si jedna ku jednej, bylinky narástli mohutné, žihľava do nadľudskej veľkosti, okolo slnnovratu už kvitla, na zber bola vhodnejšia skôr.

Zber byliniek na vňať a listy treba stihnúť pred kvitnutím, potom ich liečivá sila klesá. Rastliny potom svoju energiu sústreďujú do kvetov a semien. Keď energia slnka začína klesať aj životodarná sila v rastlinách postupne slabne.

Baza okolo 15. júna v Malých Karpatoch už odkvitla. Odkvitli aj lipy, v lese a v mierne vyšších polohách sa ešte dali zberať neskoré druhy. Lipa i baza sú vhodné pri nachladnutí, pomáhajú uvoľniť hlien. Baza pomôže vypotiť sa, lupa má mierne upokojujúce účinky.

V čase okolo slnovratu sa odporúča zbietať aj kamilky, rebríček, kozonohu či skorocel. Kamilky aj ľubovník majú aj divokú, neliečivú lúčnu odrodu – najlepšie sa poznajú podrvením kvietkov medzi prstami, divoké nevoňajú. A keď ľubovník postavíte proti slnku, pri pravom, liečivom vidíte na listoch drobné bodky. Dažďa bolo v jarných mesiacoch i v júni dostatok, a tak rozkvitnuté lúky sú čertvé a šťavnaté, ponúkajú mnoho liečivých pokladov.

Levanduľa síce nie je náš typický regionálny produkt, bola k nám dovezená nedávno, ale darí sa jej – a tiež začína kvitnúť okolo slnovratu.

K ďalším svätojánskym bylinkám patria materina dúška alebo komonica lekárska. Ak ste sa rozhodli vyskúšať niečo z ružových lupienkov, tiež je obdobie slnovratu vhodný čas na ich zber.

Lipa

Skutočným bylinkovým rajom sú pre mňa horské lúky vo vyšších polohách, kde napríklad mäta alebo rebríček vďaka bohatšej vlahe dorastajú do výšok, nepredstaviteľných v malokarpatských podmienkach. Tipujem, že zberať sa budú v júli – spolu s repíkom. Je to zázračná bylinka na hojenie všetkých kožných poranení a liečenie zápalov.

Svätojánske orechy

Na slnovrat treba obrať rebarboru – neskôr bude obsahovať priveľa kyseliny šťaveľovej, tá v organizme môže metabolizovať na ľadvinové kamene. A tiež je to čas naložiť zelené orechy do alkoholu alebo do cukra. Tento rok mali najvyšší čas. Na likér a kandizované orechy sa zberajú predtým, ako škrupina začne drevnatieť – poyná sa to tak, že škrupina ide ešte ľahko prepichnúť ihlicou. Drobné mušky vrtivky orechovej, ktoré parazitujú na orechoch, sa ako dospelé jedince objavujú na orechoch až v júli.

Kandizované svätojánske orechy sú moravskou špecialitou, zelené orechy poprepichované ihlicou sa nechajú macerovať vo vode a niekoľkokrát sa prepláchnu, kým sa naložia do cukrového sirupu a v ňom uvaria. To aby orechy stratili horkastú chuť. Tá pri likéri neprekáža a tak orechy stačí naložiť na niekoľko týždňov do liehu.

V malokarpatských lesoch máme veľa černíc – a na slnovrat im už pekne rástli plody. Na úrodu si reba počkať ešte asi mesiac.

Energia slnka

Tento rok máme medardovský jún, hoci si Medard po 17. júni dal takmer týždeň prestávku a zažili sme prvé naozajtné letné horúčavy, práve na slnovrat sa ozval znovu búrkami po celom Slovensku. V Bratislave sme si preto najneskorší západ Slnka v roku nemohli úplne vychutnať, nebo zakryli búrkové mraky, a z nich večer aj spŕchlo – síce krátko, ale intenzívne.

Voda a oheň

Starí Slovania aj Kelti slávili slnovrat obradmi spojenými s ohňom, z ktorých mnohé prešli do ľudovej tradície v kresťanských časoch a presunuli sa o pár dní, na 24. júna, deň sviatku narodenia Svätého Jána Krstiteľa. Oheň mal obradnú moc umocnenia a transformácie energie, premeny, katarzie, po ktorej sa ako vták Fénix rodí nová bytosť. Premena, ale v duchovnom zmysle, je prítomná aj pri obrade, keď Svätý Ján krstil vodou rieky Jordán.

Premena, ohňom alebo vodou… Aj vodná mágia bola v pohanských kultoch rozšírená – usporadúvali sa púte k posvätným studničkám, kúpeľ v tento deň bol považovaný za očistný a prospešný pre zdravie na celý rok. Prešla aj do dnešných ezoterických obradov. Slnovratové obrady boli neviazané, všetko bolo dovolené, normy cudnosti a vernosti sa v túto noc odložili.

„Večer sa mládenci a panny zhromaždia, pletú vence z rôznych kvetov, ktoré si dávajú na hlavu a okolo pásu. Zapaľujú oheň, vezmú sa za ruky, skáču okolo ohňa spievajú piesne. Potom ohne preskakujú a robia mnoho iných besných výmyslov pri oných schôdzkach, takých, že nie je slušné popisovať ich písmom.“ Píše sa v Živote Svätého Vladimíra.

(Aktualizovaná verzia článku z 22. 6. 2022)