Vytvára masívne kováčske diela s bohatou originálnou ornamentikou, ktoré zdobia staré vily, hotely i kaštiele: lustre, zábradlia, brány, ploty… Jeho práce nájdete napríklad v hoteli Rotunda v Rožňave, v loveckom zámočku v Poltári, v reštaurácii Gladiátor v Košiciach, v kaštieli v Behynciach, v budapeštanskych starých viláchi a na mnohých ďalších miestach.

Tvorí aj sochy – veľkorozmerné aj menšie do interiéru. Jedna je napríklad v hoteli Resla v Banskej Štiavnici, iná na námestí v maďarskej obci Putnok. Farby Vozatajky s koňmi, ktorá zdobí jeho dvor v Chanave spolu s ďalšími sochami, už vybledli, bývali jasnejšie, keď cestovala na umelecký veľtrh Art Baho do Barcelony v roku 2016.

 

Vozatajka

Ottó László (1960) vyštudoval v Prahe za strojného inžiniera, potom žil krátko v Maďarsku a po návrate do rodiska v Chanave (okres Rimavská Sobota) v 90. rokoch minulého storočia si vybudoval kováčsku dielňu. Podoba mena nie je náhodná, Ottó je môj bratranec a ako jediný príslušník mojej generácie z rodiny žije v Chanave, rodisku mojich starých rodičov.

Ottó – kováč nemá ani dnes núdzu o objednávky, v dielni stroje neustále fachčia naplno a pomocníkov si vychoval z príslušníkov miestnej rómskej komunity. Dielňu i dom kde býva, staval svojpomocne.

Pred pár rokmi sa rozhodol, že si ku kováčskemu remeslu priberie ďalšie živobytie – začal chovať kravy. Okrem jednej má všetok dobytok plemena Angus a Galoway, ako hovorí, vybral si fajtu na steaky: rastú a naberajú váhu pomalšie, zato mäso majú kvalitné. 

Začínal so šiestimi kravami a jedným býkom, dodnes sa mu stádo rozrástlo na 18 členov. Kravky sú všetky čierne, ale medzi nimi okrem čiernych mláďat pobehuje niekoľko bielych s čiernymi ušami, papuľkou a kopytami: býk Samu je bielo-čierny.

Všetko prebieha prirodzene, žiadna inseminácia sa nekoná. Ottó si pochvaľuje, že býk je skvelý, tento rok každá kravka porodila potomstvo.

 

Ottó László

Postupne pre svoje stádo upravuje prenajaté pozemky v chotári Chanavy, dovtedy nevyužívané a zarastené náletovými drevinami. Dôležitý je potok s čerpadlom i drevené stavania na seno, ktoré si tiež postavil svojpomocne. 

Keď som ho v októbri navštívila, práve staval miestnosť na zimné ustajnenie dobytka. „Dva roky budú teľatá rásť a naberať váhu, potom ich predám na mäso. Nedojím ich, všetci v našom kraji to takto robia, majú ich iba na mäso,“ hovorí Ottó.

Iba Gizi, prvá krava ktorú kúpil, má vemeno plné mlieka – je to jediný mliečny druh, no nedojí ani ju. Ponecháva si ju, je akýmsi talizmanom stáda.

Ďalšie rozprávanie by bolo zbytočné. Bratrancovi Ottóovi venujem túto fotogalériu.

 

Dielňa a sochy
Na pasienkoch v chanavskom chotári (Foto: august, október)
Kravky a teliatka - kŕmenie
People reacted to this story.
Show comments Hide comments
Comments to: Železo a mäso
  • 21. apríla 2022

    My brother bookmarked this website for me and I have been going through it for the past several hrs. This is really going to help me and my friends for our class project. By the way, I enjoy the way you write.

    Reply

Write a response

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Attach images - Only PNG, JPG, JPEG and GIF are supported.