Z Hodonína išli ryby aj na Slovensko

Najväčšie rybárstvo na Slovensku, ktoré hospodári na Senianskych rybníkoch v okolí Michaloviec, tento rok oznámilo, že dodá pred Vianocami do predaja len minimálne množstvo rýb. Leto bolo suché a doslova ich „požrali vtáky“.

Na Slovensku sú, samozrejme aj ďalšie rybárstva – niektoré majú vlastné predajne rýb – napríklad Rybárstvo Budmerice v Bratislave na trhovisku na Miletičovej a v Trnave – iné predávajú živé ryby priamo v rybárstve: – Stupava, Žilina, Hrhov, Skačany. Nižšie je aktualizovaná tabuľka predvianočných predajov 2022.

Podmienky máme podobné ako v susedných Čechách, kde je však rybnikárstvo oveľa rozšírenejšie a má silnejšiu tradíciu.

Nudné čísla

Začnem teda článok možno trochu neprofesionálne nudne – číslami. Podľa Štatistického úradu SR sa približne 75 % živých a kaprovitých rýb na Slovensko dovážame z Českej republiky.

Slovenské rybárstva

Zoznam rýbárstiev, ktoré v decembri 2022 predávajú živé ryby (pre aktuálne informácie kliknite na názov)

Agrofarma Budmerice
Rybník Machnáč
Rybárstvo Čremošné
Rybáreň Svätého Petra, Jelka
Kunowský Majer, Senica
Stupavské rybárstvo
Rybárstvo Stupava
Rybníky Kulháň, Zlatníky
Rybhos, Skačany
Levické rybníky
Farma Ľubietová
Chovryb Krasňany
Rybníky Raková
Rybia farma Gerlachov
Fish&Agro Lednické Rovné
Rybárstvo Kamenný Potok
Rybárstvo Zemplín
Ryby, rybky, Zeleneč
Slovenský rybársky zväz
Lesy SR

Výlov. Foto: Rybárstvo Hodonín

Rybárstvo Hodonín, ktoré som navštívila, hospodári na 92 rybníkoch o celkovej výmere 1302 hektárov v troch veľkých rajónoch – Písečná v okolí Hodonína, Benešov a Lednicko-Valtický areál. Dve rybničné sústavy – Veľké Leváre a Jakubov – obhospodaruje aj na Slovensku.

Od doby svojho vzniku v roku 1992 Rybárstvo Hodonín strojnásobilo chovné rybničné plochy. Pre porovnanie: Na Senianskych rybníkoch firma Dona hospodári na 470 hektároch vodnej plochy 27 rybníkov. Celkovo chováme v našej krajine podľa Zrduženia chovateľov rýb na Slovensku na 2040 hektároch rybničnej plochy. Oveľa väčšie rybárstva ako to hodonínske sú na Třeboňsku, Vodňansku, Novohradsku, Českobudějovicku a Jindřichohradecku.

Kým v Českej republike ročne vyprodukujú okolo 20-tisíc ton tržných rýb, na Slovensku je to desaťnásobne menej, len okolo 2000 ton. Česko polovinu svojej produkcie rýb vyváža, my na Slovensko ročne dovážame 15-tisíc ton morských a sladkovodných rýb. Približne rovnaké objemy ako z Česka dovážame z USA i z Poľska.

Údaje sú z minilých rokov, ked ešte neplatilo embargo na stánkový predaj živých rýb pred veľkými supermarketmi. To však zrejme ľuďom chuť na čerstvého vianočného kapra nezoberie – oázka je len, či si ho kúpia vypitvaného v supermerkete, alebo pôjdu do rybárstva.

V vybárstvach na zákazníkov ryby čakajú v sádkach a na počkanie ho zabijú a kvalifikovane vypitvajú.

Na Slovensku pritom viac ako dve tretiny ročnej spotreby rýb skonzumujeme pred Vianocami. Máme teda pomerne nízku spotrebu aj produkciu rýb. Ale aj priestor na rozvoj v tejto oblasti.

Vkladanie siete na dno rybníka. Foto: Rybárstvo Hodonín

Späť k príbehu: V Rybárstve Hodonín

Chov rýb je tu tradičný i moderný zároveň. České rybnikárstvo zažilo rozmach už v stredoveku a za vybudovanie mnohých rybničných sústav vďačí feudálnym „inžinierom“, ktorí pred stáročiami kultivovali mokrade a založili ekonomické odvetvie, ktoré dodnes prekvitá.

Aj v okolí Hodonína siaha tradícia chovu rýb do stredoveku, avšak tunajšie rybničné sústavy sú mladšie: vybudovali ich v 20. storočí. Rybárstvo Hodonín vzniklo v roku 1992 privatizáciou strediska Písečná Rybárstva Přerov, patriaceho bývalého Štátnemu podniku Rybárstvo České Budějovice.

„Dnes máme technológie, ktoré dokážu nahradiť ľudskú prácu: mechanické nakladače rýb, iný je spôsob ich prepravy,“ odpovedá Jiří Janoštík, riaditeľ Rybárstva Hodonín, na otázku v čo znamená pre dnešné rybnikárstvo tradícia.

Predtým kapra vozili na slame, alebo v drevených nádržiach, lejtách. „Teraz máme plastové bedne s kubatúrou temer 2000 litrov. Vieme do vody dodávať plynný kyslík
a zvýšiť tak kapacitu. Máme zariadenia, ktoré kontrolujú obsah kyslíku vo vode
a rovno nám posielajú informácie na telefón. Ale sieť na dno rybníka treba stále ukladať ručne,“ dodáva.

V čase mojej návštevy práve lovili rybník Dvorský, jeden z najväčších v Písečnej pri Hodoníne. Veľkú sieť, ktorú predtým uložili na dno rybníka už stiahli. Zamestnanci z nej práve zdvižným zariadením vyberali ryby a triedili na páse podľa veľkosti a druhov.

Sieť sa do loviska ukladá tak, ako v stredoveku. Rybník čiastočne vypustia, zamestnanci doň napochodujú v gumákoch a na dno uložia obrovskú sieť. Tá sa postupne sťahuje a vytiahne k brehu, kde z nej postupne nakladajú a triedia ryby.

Nad vypusteným rybníkom krúžia kŕdle vodných vtákov – a usádzajú sa na hladine. Čajky, volavky, mnohé ďalšie, aj chránené druhy. To čo po výlove zostane, je ich sústo. „Kormorány medzi nimi nenájdete, tie lovia priamo vo vode, do ktorej sa ponárajú,“ hovorí Jiří Janoštík.

Tržný kapor

Ryby idú najskôr do sádok, kde sa vyčistia. „Teraz, v polovici novembra, lovíme iba pre vianočné trhy, aby ryby dočistené v sádkach v decembri mohli ísť na predaj. Kapor tržný s tromi kilami je najviac žiadaný, ale máme aj 1. triedu s hmotnosťou do 2,5 kila,“ hovorí Jiří Janoštík.

„Ročne vylovíme okolo 600 ton rýb, polovica z nich ide na export a z toho 80 percent na Slovensko,“ hovorí riaditeľ. Z toho však ide do obchodov a do stánkov iba asi polovica – zvyšok do športových rybárstiev! Ten vysoký pomer ma prekvapuje – tie stovky ton rýb, ktoré sa znovu vypustia do malých rybníkov, aby si športoví rybári mohli užívať svoje hobby…

Rybárstvo Hodonín je známe aj liahňami a chovom násadových rýb – aj nimi zásobujú slovenský trh. „Máme liahne na všetky druhy rýb bežné v Českej republike: kapor lysec, kapor šupináč, šťuka, amur, tolstolobik, sumec i zubáč…“

Tradičné, alebo uniformné?

Pýtam sa, či je to s rybami podobné ako so zeleninou, ktorá sa vlastne v celej Európe pestuje rovnaká, zo semien väčšinou od holandských šľachtiteľov, regionálne druhy sú skôr výnimkou.

„Je to veľmi podobné. Šľachtené líniové chovy máme u nás od 50. rokov minulého storočia a my fungujeme na niektorých osvedčených líniách ako sú hodonínsky lysec alebo rokšinský šupináč u kaprov. Následnou hybridizáciou týchto druhov potom dochádza k tomu, že potomstvo má 50 percent vlastností z oboch.“

Priamo šľachtením sa nezaoberajú, na to majú v Čechách licenciu iba štyri rybárstva. „Základom je držať si niektoré osvedčené chovné línie, ale, samozrejme, aj tu modernizujeme chov, skúšame nové plemená napríklad z Maďarska, alebo Nemecka,“ vysvetľuje.

Na Slovensku

Rybník Rybárstva Hodonín na Slovensku v Jakubove pri Malackách funguje na rovnakom princípe ako tie v Hodoníne. Odtiaľ sem vozia „nulky“ – najmä kapra – a tie sa potom dochovávajú na jedno- a dvojročné násady i na tržnú vianočnú rybu. Malo- aj veľkoodberatelia tu môžu nakupovať ryby na objednávku.

Príležitosť ponúkajú aj športovým rybárom, čo o rybníkoch v okolí Hodonína neplatí. „Keď tu niekedy uvidíte rybára s prútom, tak j to pytliak,“ usmieva sa Jiří Janoštík. Vo Veľkých Levároch sa špecializujú na chov pstruha.

V stánkoch pôvod kapra nezistíte

Na otázku, ako môžem pri nákupe rozpoznať kapra z Hodonína, odpovedá riaditeľ rybárstva, že zaručene iba vtedy, keď si ho prídem kúpiť do podnikovej predajne v Písečnom alebo v iných strediskách priamo pri rybníkoch.

„Ryby od nás kupujú veľkoodberatelia, ktorí nakupujú aj v iných rybárstvach a pri stánkovom predaji nemajú povinnosť uviesť, odkiaľ ryba je. Môže od nich žiadať inšpekcia potvrdenie o nákupe, ale zákazník to nemá šancu zistiť,“ vysvetľuje.

Rybníky. Foto: Rybárstvo Hodonín

Iné je to, ak ide o registrovanú značku kapra – v Čechách je to napríklad treboňský alebo pohorelický, ale registrovaný je aj český kapor. „My zatiaľ vlastnú značku nemáme, je to zložité papierové martýrium. Ale myslím, že v budúcnosti budú ďalšie značky pribúdať, určujú to trendy. Zákazník chce vedieť, čo nakupuje a v akej kvalite,“ dodáva riaditeľ Rybárstva Hodonín.

Dobrá ryba z dobrého rybníka

Bolo by dobre poznať to. „Na kvalite ryby sa podpisuje predovšetkým rybník, v akom je priestore, na akej pôde. Potom je to kvalita vody, ktorá doň priteká. Keď je v okolí priemyselná aglomerácia alebo intenzívne poľnohospodárstvo, ovplyvňuje to kvalitu vody a potom aj kvalitu rybieho mäsa. Potom je to potrava – my ryby odchovávame na prirodzenej potrave po celú dobu, s tým, že ich čiastočne prikrmujeme,“ vysvetľuje.

Vodné vtáky

Na druhej strane rybníka sa pri brehu v diaľke belie kŕdeľ husí, aj na ich chov kapacitu rybníkov v okolí Hodonína využívajú. „Máme chovné generačné husi – českú bielu a nemeckú. Ročne ich odchováme okolo 70-tisíc. Predávame ich ako svätomartinské, alebo si k nám chodia ľudia kupovať húsatá na záhradu, aby im to tam vypásali.“ Svätomartinské husi boli v čase mojej návštevy už vypredané.

Husi nevyvážajú, ale Hodonín je blízko hranice, tak sem chodia aj zákazníci zo Slovenska. „Niektorí si kupujú aj desať – pätnásť kusov naraz“.

V okolitých rybníkoch môžete zažiť aj poľovačky na kačky. Aj divoké kačky tu chovajú a vypúšťajú, na zákazky organizujú poľovačky.

Husi. Foto: Rybárstvo Hodonín

Ryby v suchu

Najmä posledné mimoriadne suché leto uškodilo mnohým rybárstvam a Hodoním nie je výnimkou. „Zložitých bolo posledných päť rokov. Problémy sa začínajú už na jar. Keď sú zimy bez snehu, chýba nám voda z jarného odmäku. Ten jarný príbytok už máji slnko väčšinou vysuší a od mája riešime malé množstvá vody a zhoršené prietoky,“ vysvetľuje Jiří Janoštík.

V lete potom príde ďalšia záťaž v podobe horúcich slnečných dní. „Treba postupovať obozretne. Musíme kontrolovať množstvo planktónu, zdravotný stav rýb, merať teplotu a obsah kyslíka vo vode. V extrémnych horúčavách ryby vôbec neprikrmujeme. Nasadíme zariadenia, ktoré čeria vodu – prietokom, alebo lopatkami, na čo je potrebný elektrický zdroj a teda aj zvýšené náklady. Rybník funguje dobre, len treba vedieť, čo sa v ňom deje,“ vysvetľuje riaditeľ.

Možno aj preto je tento rok cena vianočného kapra vyššia – 111 českých korún za kilo kapra (4,60 eura). Na Slovensku sa táto cena pohybuje od 4,70 do 6,50 eura.