Steká z tatranských svahov vrátane Gerlachu, zbiera sa vo Velickom plese a obohatená o prítok potoka vytekajúceho z ďalšieho, Batizovského plesa steká dolu k Popradu. Voda Velického potoka má aj na mieste, kde ju zachytávajú do rybníkov rybochovného areálu v Poprade – Veľkej, vlastnosti horskej bystriny, do ktorej sa najlepšie hodia pstruhy.

V jednej kadi plávajú väčšie ryby už vhodné na konzumáciu – dorastajú až do veľkosti 70 centimetrov. Na tataráku z nich si mohli nedávno pochutnať hostia reštaurácie Slowenská v Starom Smokovci. V ďalšej je okolo 50- tisíc rybičiek veľkých ako prst, ktoré sa z ikier vyliahli už na tomto mieste. Keď dorastú, o dva roky, dostanú certifikát bio – prakticky už bio sú, len im k tomu chýba pečiatka príslušných úradov. Hospodárstvo je v takzvanom období konverzie.

Prvá slovenská bio ryba

Zdravá tatranská ryba, chov pstruha dúhového v Poprade – Veľkej je jediný chov rýb podľa pravidiel bio na Slovensku aj v širšom okolí. „Keď sa mi otvorila príležitosť stať sa majiteľom rybníka pod Tatrami, zisťoval som si, ako je to s dostupnosťou rýb bio kvality v tatranských hoteloch. Prišiel som na to, že sa tým zaoberá iba jedna obchodná firma, ktorá im v prípade záujmu dovezie bio pstruha až z Álp. To ma pobúrilo – prečo by sme mali pod Tatrami jesť rakúske alpské pstruhy?“ hovorí Martin Varga, konateľ firmy Agro Frost zameranej na organický chov pstruha dúhového v Poprade – Veľkej.

„Najbližší bio chov rýb je v Rakúsku pri Salzburgu. Tam ryby chovajú z vlastných výterov a vyrábajú si aj vlastné bio krmivo. Kilo takejto ryby stojí 35 eur,“ hovorí Ladislav Raček, zakladateľ a predseda konvívia Slow Food Tatry, ktorý v rámci svojho projektu Slow Food Travel prepája lokálnych farmárov s odberateľmi v hoteloch a reštauráciách v regióne, Liptova, Tatier a Spiša. Pôvodne chceli doviesť ikry práve odtiaľ, ale napokon sa rozhodli pre dánskeho dodávateľa.

Aj ryby poznajú svojho gazdu – len čo sa správca areálu Miky Šíp objaví na mostíku, už sa okolo neho zgrupujú, ešte im ani nezačal sypať granule. Špeciálne, pre rast ryby vyvážené krmivo, ktoré nielenže neobsahuje geneticky modifikované zložky, ale je aj bio, našli vo Švédsku. Kvalita vody a bio krmivo sú pri bio chove dve najdôležitejšie veci, výrazne ovplyvnia výslednú chuť ryby.

Voda neustále priteká z Velického potoka cez potrubie, ktoré musí vytŕčať tak meter a pol nad hladinou rybníka, inak by pstruhy, ktoré prirodzene plávajú proti tečúcej vode, vyskákali na breh. Aby mali viac kyslíka, do vody vháňajú vzduch čerpadlom, ktoré funguje na solárnu energiu. 

Pstruhy majú radi čerstvú a studenú vodu – hoci už sa stalo, že aj Tatry zasiahli tropické horúčavy a voda sa začala nebezpečne prehrievať. „Mnohokrát sme sa učili na vlastných chybách. Keď sa napríklad voda začala prehrievať, zatienili sme rybník obrovskou celtou, ktorú nám o pár dní zničil vietor,“ usmieva sa M. Varga.

 

Martin Varga
Biely pstruh ako talizman

Medzi väčšími rybkami pláva aj jeden biely pstruh – albín, ktorému nie je súdené skončiť na tanieri, chovajú si ho ako vzácny exemplár. „Máme ho ako zlatú rybku, keď ju vylovíme, hodíme ju späť,“ usmieva sa Miky Šíp. Aj ostatné pstruhy sú však akýmisi „zlatými rybkami“ medzi tými, čo sú dostupné aktuálne na slovenskom trhu.

Na Slovensku je viacero chovov pstruhov, veľmi často ich však kŕmia lacným a geneticky modifikovaným krvmivom. „Podobne ako kurčatá žijú nahustené hlava na hlave, sú náchylné na choroby a ošetrujú ich antibiotikami. Voda na farme firmy Agro Frost nie je znečistená hormónmi, mikroplastmi či pesticídmi a herbicídmi. Ryby dostávajú najkvalitnejšie krmivo s bio certifikátom, aké sa dá na trhu kúpiť. Majú dostatok životného priestoru, chov spĺňa charakteristiky Welfare. Nič kvalitnejšie sa na Slovensku aktuálne nedá kúpiť,“ opisuje L. Raček. Ešte horšiu kvalitu majú pstruhy z Turecka – dovážame ich pomerne veľa.

Kadí je šesť, ale ryby sú dnes ešte iba v troch. Postupne sa budú ďalšie zapĺňať rybami rôznej veľkosti. „Ryby zožerú toľko krmiva, koľko sa im nasype. A rastú podľa toho, ako ich prikrmujú. Aby sme mali stále k dispozícii ryby konzumnej veľkosti, rozdelíme tie v kadi na dve polovice, jednu dáme do novej kade a budeme prikrmovať viac,“ opisuje Martin Varga.

Video: Ladislav Raček

Čoskoro to čaká tie prvé, čo si z ikier vychovali sami túto jar. Aj keď je podtatranský pstruh vlastne dánsky odchovaný na švédskej strave, na tanier sa dostane už ako „zdravá tatranská ryba“ – s chuťou jedinečnou pre tento chov, ovplyvnenou vlastnosťami horských bystrín. 

Keďže je to jediný bio chov široko-ďaleko, ikry alebo násady od bio rýb sa nedajú zaobstarať na Slovensku a podobné je to aj s krmivom. Už to, že ryby chovajú od ikier a nekupujú násady, je vyššia úroveň chovu. Od toho vyššia je iba keby ikry nekupovali, ale mali od rýb z vlastného chovu. Uvažujú aj o tom – ale najskôr po roku 2023, keď budú mať prvé ryby certifikát bio. A vlastné certifikované bio krmivo – kto vie, aj to raz možno príde.

Od neistoty k udržateľnosti

Na začiatku bola náhoda – predchádzajúci majiteľ, ktorý vybudoval rybníky na Velickom potoku, zmenil plány a ešte pred začiatkom chovu sa rozhodol areál predať. 

„Predtým som mal firmu, poskytovali sme firmám rôzne služby, napríklad robili registratúru a archívy. Za 13 rokov sme s bývalým spoločníkom vybudovali prosperujúcu firmu, mali sme medzi zákazníkmi veľa nadnárodných spoločností. K rybám ma priviedla náhoda, ale keď som sa pustil do tohto podnikania, začal som z toho mať dobrý pocit. Konečne som robil niečo, pri čom sa výsledok dá chytiť do ruky,“ usmieva sa Martin Varga, ktorý firmu Agro Frost kúpil v roku 2013.

Zároveň je rád, že sa vstupom do ekologického poľnohospodárstva stretol s inšpiratívnou skupinou ľudí. „Točia sa okolo toho nadšení a dobrí ľudia. Stretol som veľa takých, ktorí mi ochotne poradili a neprerátavali všetko na centy,“ opisuje. Medzi nimi spomína napríklad Petra Žoldoša, regionálneho riaditeľa RPVS, Peter Kriššáka, ktorý sa stará o chov pstuhov vo Východnej a samozrejme Ladislava Račka, ktorý mu pomáha s osvetou a distribúciou.


Foto: Ladislav Raček

Projekt sa stále ešte nachádza v investičnej fáze, ale verí, že z neho vybuduje udržateľný biznis. „Zatiaľ je to prepadlisko financií, už si ani nepíšem, koľko to zožralo peňazí. Ale niekde vo vnútri cítim, že je to dobrá vec. Chcem tomu postupne dať aspoň nejakú ekonomiku, nájsť skupinu ľudí, ktorí chcú mať kvalitný produkt a nezáleží im až tak na cene. Ale to všetko si viem dovoliť len preto, že mám ešte iné, fungujúce podnikanie,“ opisuje.

Dodáva však, že najťažšie obdobie má už za sebou – dobudoval nádrže, dotiahol technológie a odchoval prvé ryby z ikier. „Z mojich aktivít venujem rybám najviac energie a stojí ma to aj najviac stresu. Ten je hlavne okolo papierovania, keďže na prebudovanie prevádzky a prístupu sme využili fondy EU,“ usmieva sa. 

Chýba mu ešte vlastná spracovateľská prevádzka, chcel by ju postaviť do budúceho leta. V tejto chvíli pstruhy predáva z dvora a aj vďaka projektu Slow Food Tatry reštauráciám v regióne. V Slowenskej v Starom Smokovci napríklad už teraz šéfkuchár rozmýšľa o tom, ako z nich pripraví exkluzívne vianočné menu.

„Aj v budúcnosti sa chcem orientovať najmä na gastrobiznis a exkluzívne predajne alebo siete. Ak sa na Slovensku nájde tisíc rodín, ktoré si jeden – dvakrát do mesiaca kúpia odo mňa štyri ryby, verím, že dokážeme prežiť a chov udržať.“ Myslí si, že ľudia chcú jesť kvalitné jedlá, ale slovenský trh je stále extrémne citlivý na cenu. 

No a keby sa na slovenskom trhu takýto exkluzívny produkt nepresadil, má aj plán B. „V zahraničí majú inak nastavené ceny, možno ich budem predávať do zahraničia a Slováci budú jesť lacné turecké pstruhy,“ usmieva sa.


People reacted to this story.
Show comments Hide comments
Comments to: Zlatá rybka pod Gerlachom
  • 13. apríla 2022

    magnificent publish, very informative. I wonder why the opposite experts of this sector don\’t understand this. You must continue your writing. I am sure, you\’ve a great readers\‘ base already!

    Reply
  • 4. mája 2022

    When I originally commented I clicked the -Notify me when new remarks are added- checkbox and now each time a comment is added I get four emails with the same comment. Is there any way you can remove me from that service? Thanks!

    Reply
  • 6. mája 2022

    These kind of post are always inspiring and I prefer to read quality content so I happy to discover many first-rate point here in the post, writing is simply huge, thank you for the post

    Reply
  • 23. júna 2022

    I was very pleased to find this website.I wanted to thank you for this great read!! I definitely enjoying every little bit of it and I have you super bookmarked to check out new stuff you post. Just found an super site

    Reply
  • 25. júna 2022

    Hello mate, I just wanted to tell you that this article was actually helpful for me. I was fortunate to take the tips you actually so kindly shared and even put it to use. Your web blog article truly aided me and i also would like to inform your dedicated audience that they really have someone that has her or his thoughts fixed. Thank you once more for the excellent posting. I’ve truly bookmarked this on my favored online bookmarking web site and i also recommend everyone else do the very same.

    Reply

Write a response

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Attach images - Only PNG, JPG, JPEG and GIF are supported.