Končí sa čas kvetov, začína sa doba plodnosti. Vonku pestovaná zelenina začína dávať plody a mnohé druhy budú potom rodiť bez prestávky až do októbra. Dozrieva prvé ovocie v našich podmienkach.

Jún je posledný mesiac, keď zažívame explóziu bujnenia rastlinstva a kvitnutia – s poslednými, pomerne rozšírenými kvitnúcimi kríkmi ako jazmín, baza a šípkové ruže postupne mizne pestrofarebný kolorit jarných mesiacov. Tak, ako niektoré druhy zeleniny aj letné kvety potom budú kvitnúť až do jesene – napríklad ruže, hoci najkrajšie sú práve v júni.

Energia Slnka stúpa až do slnovratu a ovplyvňuje ľudí i rastliny. Pri stúpajúcej sile slnka všetko bujne rastie a kvitne a s klesajúcou energiou slnka sa vegetácia ustáli, rastliny a stromy začínajú dávať plody.


Prvé ovocie

Jahody tradične začínajú dozrievať už po 20. máji, ale tento rok sa ich sezóna začala až prvý júnový týždeň. Ním prišlo do našich končín opravdové leto, pre mňa sú známkou leta teplé večery. Samozbery jahôd spolu s hráškom sa tento rok začali až po 7. júni. Ani čerešne májovky neostali tento rok verné svojmu menu. Aj v južných oblastiach Slovenska sa začervenali sa až s nástupom júna. 

 

 

V júni sa môžeme tešiť na drobné ovocie v záhradách – maliny, ríbezle, či egreše, ktoré sa začiatkom júna už pekne vyvíjali. A tiež višne i čerešne – srdcovky, mäsité a vhodné na zaváranie dozrievajú neskôr. Po nich budú nasledovať marhule, broskyne či letné jablká, pestovatelia to však neavizujú skôr ako na začiatok júla. Po nich prídu melóny či dyne a v auguste a v septembri jablká, hrušky, hrozno a slivky.

Vitamínov z domácej produkcie teda už počnúc júnom máme dosť. Podobne aj zeleniny – začína sa obdobie, keď môžeme ťažké mäsité jedlá nahrádzať zeleninovými, variť najmä zo zeleniny, hodnotnej, ktorú vyprodukujeme v našich podmienkach: zapekané zeleninové misy, vyprážaná a grilovaná zelenina, mliečne polievky a omáčky, studené šalátové misy, ovocné omáčky k mäsu …

 

Zelenina, ako tento rok dozrieva

V júni sa končí sezóna špargle a hrachu. Okrem nich sme „domáce“ mohli mať na začiatku júna uhorky a papriku z fóliovníkov a voľne pestovaný kaleráb, šalát, špenát, rukolu, rebarboru či cibuľu. „V júni začnú rodiť tekvice, baklažány, cukiny, uhorky či patizóny. Potom budú rodiť až do jesene,“ opisuje tú pravú zeleninovú sezónu príznačnú pre naše podmienky zeleninár z Jarku Karol MeskoDomáci cesnak budeme mať najskôr koncom júna alebo až v júli, podobne ako melóny. Paradajky a paprika pestované vonku sa k nim pridajú v auguste. 

Studený apríl a daždivý máj vývoj zelniny spomalili, ale horúci slnečný jún zas všetku úrodu popohnal. Po 20. júni už rodí v domácich podmienkach všetka zelenina: tekvice, uhorky, paradajky, mrkva, zemiaky… Čas plodnosti sa začal. Karol Mesko, o ktorom som písala príbeh, postupne uverejňuje fotky práve dozrievajúcej zeleniny na svojej facebookovej stránke, aj odtiaľ čerpám informácie. 

Konkurencia pre lokálnu zeleninu a ovocie

Zeleninu i ovocie budeme mať celé leto z domácej produkcie dostatok. Je to doba plodnosti a máme možnosť zvoliť si lokálne plodiny, lebo ponuka je bohatá. V sezóne sa hojne objavuje aj v supermarketoch. Ale nájsť ju i tak nie je celkom jednoduché.

Najväčšia istota sú samozbery, farmárske trhy, či nákup priamo u farmára – cez internetové tržnice a farmársku inzerciu. Ponuku sledujem v Bratislave a okolí, kde nachádzam veľa malých stánkov so zeleninou – a v nich najmä tovar z Maďarska. Väčšinou označený ako „domáci z Maďarska“.  Poznáte ho podľa nízkych drevených debničiek. Ich ponuka sa nelíši od veľkých tržníc. 

V stánku Farmárska zelenina a ovocie – aby bol dostatročne štýlový, dookola bol vyzdobený balíkmi slamy – som po 15. júni vo večerných hodinách našla melóny i broskyne, slovenské ešte nemohli byť. Slovenské boli jahody od Dobrého Ježka – veľkopestpovateľa, po 11 eur za kilo. Rovnaký pestovateľ v tom čase v samozbere jahody predával po 3,20 eura. 

Je to fajn, že takéto stánkarstvo  prináša zeleninu na sídliská, je fajn, že niektorým ľuďom takýto obchod poskytuje obživu. Tu však nebolo nič od domácich malých pestovateľov. Domáci veľkí pestovatelia, zdá sa, vedia držať krok s veľkopestovateľmi – a stále spomínam tých maďarských… Nezisťovala som pôvod melónov a broskýň. 

Je to obchod a nie som zarytý ľavičiar. Problém pre mňa predstvavuje to, že to nie je priehľadné. Pestovateľ môže byť  aj obchodníkom a predávať aj iný, ako vlastný tovar. Ale chcela by som mať informáciu o tom, čo vypestoval sám.  Aby priznal farbu – a ako domáce predával iba to, čo má naozaj z domácej produkcie. Prípadne od iných domácich pestovateľov. Chaosu vlastne napomáha správanie zákazníka. Nepýta sa na pôvod. 

Tá najskoršia ponuka – pri ktorej bolo treba skleníky vyhrievať, bola najčastejšie z Maďarska, vyhrievať skleníky je nákladné, v Maďarsku na to vo veľkom využívajú geotermálnu energiu. Aj v letných mesiacoch bude maďarská zelenina a ovocie konkurovať slovenskej. 

Začiatkom júna sa domáca ponuka iba začína – hrášok, jahody, alebo špargľa (hoci v malých zelovococh bola aj špargľa najmä z Maďarska, paradoxne v supermarketoch ste našli slovenskú častejšie). Melóny, marhule či broskyne v júni na Slovensku ešte nemáme. Prvé sú zo Španielska, Talianska a Grécka, až potom prídu k nám tie maďarské. 

Hrášok som 15. júna v supermarkete našla už slovenský – ale čerstvosťou neovplýval. To je nevýhoda potravinových sietí a výhoda trhov a predaja z dvora. Ale malého domáceho pestovateľa treba hľadať lupou. 

Vyššiu kvalitu ovocia a zeleniny ponúkajú farmárske trhy, ktorým sa budem venovať v samostatnom článku. Bratislave stále chýba jeden celotýždenný farmársky trh, kde by mohli predávať iba prvovýrobcovia. 

Najmä v južných oblastiach Maďarska klíma zvlášť praje melónom, preto parí náš južný sused k najšim najväčším dodávateľom melónov a dyní. Z maďarského tovaru by som vyzdvihla ešte červenú papriku – kápiu, marhule či broskyne.

Maďarskú a z iných susedných krajín dovezenú zeleninu a ovocie môžeme považovať za lokálne a kvalitné. Ale naozaj nemá zmysel kupovať ich v lete z väčších diaľav, je to nelogické, aj keď obchod je niekedy nelogický, dodať na trh dovezené od veľkopestovateľov zo zahraničia dáva obchodníkom väčší zisk. V malých potravinách som našla prvý júnový týždeň hrášok z Dánska – a nemohol byť iný, ako vypestovaný hydroponicky.

 

Foto: Roman Úrek
Lesné plody, bylinky

Aj prvé lesné plody – maliny a černice – budú tento rok meškať, hľadajte ich najskôr koncom júna a potom ešte raz v septembri. V malokarpatských lesoch je najmä černíc veľa. A hubárska sezóna, tá závisí od dažďa – ale 15. júna dubáky už boli. 

Letný slnovrat a s ním korešpondujúci kresťanský sviatok Svätého Jána je zároveň ideálny čas na zber byliniek. Najznámejšia svätojánska bylinka je ľubovník bodkovaný – zberajú sa kvety – patrí k najsilnejším prírodným antidepresívam. Do Svätého Jána ľubovník, známy aj pod českým názvom trezalka, vykvitol iba na podhorských lúkach Malých Karpát a Lúkach na južnom Slovesku. 

Ale fakt je, že stúpajúca energia slnka vplýva aj na obsah silíc v bylinkách. K ďalším bylinkám, ktoré sa zberajú v čase slnovratu patria rebríček, materina dúška, mäta, medovka, palina, kamilky, ale aj baza či lipa. U niektorých sa zberajú kvety a u tých, čo sa zberajú vňate a listy to treba stihnúť pred začiatkom kvitnutia. Treba teda vystihnúť správny čas, kedy sú bylinky najkvalitnejšie. Žihľava už kvitne tak ju k svätojánskym bylinkám neradím, bolo treba naoberať si ju ešte v máji. Svätojánskym bylinkám sa venujem v samostatnom článku

 

Letné jedlá

V čínskej medicíne sa položky jedál delia na ying a yang – chladivé a tie, čo rozprúdia krv, energiu, teplo. Ideálne by mali byť v rovnováhe. Ponúkam pár tipov na tie ochladzujúce, podľa čínskej medicíny yingové jedlá. Keď si v horúcom lete dáte teplé vepřo – knedlo – zelo, pri jeho konzumácii sa spotíte. Ale napríklad španielske gaspacho, alebo grécke tzatziki vás ochladí.

Letné ochladzujúce jedlá sú kyslé a studené. V našich podmienkach sú vhodné ako ochladzujúce jedlá mliečne a smotanové omáčky z fazuľových strukov, tekvíc, karfiolu, brokolice, hríbov či kôpru, ktoré sa dajú konzumovať aj studené. To je môj tip pre letnú kuchyňu. A tiež studené šaláty na sto spôsobov, v zmesi aktuálne plodiacej zeleniny s varenými zemiakmi alebo cestovinou sú plnohodnotným jedlom. Môžeme ich mať z domácich surovín, len ich treba nájsť.

V maďarskej kuchyni sú známe aj ovocné polievky – jedia sa často studené a sú sladké. Nám skôr pripomínajú dezert, ale konzumujú sa ako polievky, pred hlavným jedlom. Niektoré, napríklad višňová sa pripravujú so smotanou a zdobia šľahačkou, jablková je výborná bez mlieka s hrozienkami a čerstvou medovkou. 

 

People reacted to this story.
Show comments Hide comments
Comments to: Sezóna ovocia a zeleniny sa začala
  • 21. apríla 2022

    Its pretty interesting that the mainstream media has changed the way it looks at this recently dont you think? Now it seems that it is discussed thoroughly and more in depth. Overall though Im looking for a change.

    Reply
  • 6. júla 2022

    What i dont realize is actually how youre not really much more well-liked than you might be right now. Youre very intelligent. You realize therefore significantly relating to this subject, produced me personally consider it from numerous varied angles. Its like women and men arent fascinated unless it is one thing to accomplish with Lady gaga! Your own stuffs nice. Always maintain it up!

    Reply
  • 8. júla 2022

    Really remarkable article to read on.. I\’m truly amazed with this article. Looking for far more info.

    Reply

Write a response

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Attach images - Only PNG, JPG, JPEG and GIF are supported.