Magická noc, magické bylinky – Túlam sa vidiekom

Tento rok všetko rastlinstvo a kvetenstvo mešká a tak aj niektoré bylinky, ktoré sa tradične zberajú okolo slnovratu (21. 6.) alebo na Svätého Jána (24. 6.), budú dosahovať vrchol svojej liečivej sily trochu neskôr.

V lesoch Malých Karpát najtypickejšia svätojánska bylinka ľubovník, alebo láskavec, známy aj pod českým názvom trezalka, pár dní predtým, ako slnko nad severnou pologuľou dosiahlo vrchol svojej púte, tento rok sotva vyháňala puky (pozorovala som ju v Modre – Harmónii). Tam potrebovala ešte čas. Ale na teplejších podhorkých lúkach alebo na lúkach v rovinatých južných oblastiach Slovenska už v predvečer slnovratu bola.

Čaj z ľubovníka bodkovaného patrí k najsilnejším prírodným antidepresívam. Známy je aj pod názvom krv Svätého Jána – žlté kvietky sfarbia vodu na červeno. Vylúhované v oleji sú zas vhodné ako mazanie – uvoľňujú napätie. Len sa toto liečivo z prírody, „svätojánsky olej“ nemôže byť teda tento rok verné svojmu názvu úplne všade.

Čary a liečivá sila

Zber byliniek za rannej rosy po slnovratovej noci patrí k rituálom tejto magickej noci po dni, keď bolo slnko nad severnou pologuľou najvyššie. S týmto sviatkom sa spájajú mnohé čary – ožívajú lesné bytosti, môžete vraj očarovať milovanú dušu, napríklad vencom z devätoro bylín. Medzi nimi by nemal chýbať ľubovník či materina dúška. Takýto veniec sa nepoužíval len na ľúbostnú mágiu, zavesený nad bránou vraj ochránil dom hospodára. A ten kto našiel kvet paprade, zlaté papradie, našiel poklad. Toto je však naozaj iba mystická bylinka, pretože papradie nekvitne.

Svätojánske bylinky – a nielen svätojánske sú však magické inak, svojou liečivou silou. Liečia šetrne k organizmu, hoci ich používanie vyžaduje úsilie aj umenie, nie je to tak, ako keď po prehltnutí tabletky čakáte okamžitý účinok, zázrak.

Prečo sa práve svätojánskym bylinkám pripisuje najväčšia liečivá sila? Stúpajúca energia slnka vplýva aj na vývoj liečivých byliniek a obsah cenných silíc v nich. A mnohé z nich kvitnú práve okolo slnovratu.

Šalvia, medovka, palina, mäta – tohtoročné na kuchynské použitie

Facélia vratičolistá – mednosná bylinka, upravuje pôdu

Ale nájsť ten najvhodnejší čas, kedy ich natrhať na sušenie, závisí aj od pomeru predchádzajúcich slnečných a daždivých dní potrebných na ich rast a tiež od toho, či sa zbiera vňať a listy alebo kvety. Zber byliniek na vňať a listy treba stihnúť pred kvitnutím, potom ich liečivá sila klesá. Rastliny potom svoju energiu sústreďujú do kvetov a semien.

Keď energia slnka začína klesať aj životodarná sila v rastlinách postupne slabne. V dňoch okolo slnovratu môžeme pozorovať ešte jeden prírodný úkaz – začínajú lietať svetielkujúce chrobáčiky – svätojánske mušky, alebo svetlušky. Chodievala som ich pozorovať v Nitre do lesov okolo Zobora.

Čo zberať tento rok

Baza okolo 15. júna v Malých Karpatoch už odkvitala, ale na slnovrat by ste mohli nájsť ešte pár čerstvých kvetov. Ja som ju zbierala skôr a v čase slnovratu som ju už mala nasušenú. Aj medovku, ktorá nám v záhrade rastie ako burina, sme ostrihali okolo 15. júna, už začala vyháňať puky. Rovnako aj palinu a mätu. Tá lesná ešte potrebovala čas, hoci na slnečných lúkach by tiež mohla byť tento rok hodnotnou svätojánskou bylinkou.

Lipa práve začala kvitnúť a jej kvietky sú v dňoch okolo letného slnovratu najhodnotnejšie. Je vhodná pri nachladnutí, pomáha uvoľniť hlien a má mierne upokojujúce účinky.

V plnom kvete boli pred slnovratom aj kamilky, rebríček, kozonoha, skorocel či kostihoj – u neho sa však zbiera koreň na jar, alebo na jeseň. Kamilky aj ľubovník majú aj divokú, neliečivú lúčnu odrodu – najlepšie sa rozlíšia podrvením kvietkov medzi prstami, divoké nevoňajú. A keď ľubovník postavíte proti Slnku, pri pravom, liečivom vidíte na listoch drobné bodky.

Tiež levanduľa začala kvitnúť – tú však máme v našich podmienkach iba len v podobe šľachtených záhradných či pestovateľských odrôd. A tie kvitli práve okolo slnovratu. K ďalším svätojánskym bylinkám patria materina dúška alebo komonica lekárska. Ak ste sa rozhodli vyskúšať niečo z ružových lupienkov, tiež je obdobie slnovratu vhodný čas na ich zber.

Lipa

Skutočným bylinkovým rajom sú pre mňa horské lúky vo vyšších polohách, kde napríklad mäta alebo rebríček vďaka bohatšej vlahe dorastajú do výšok, nepredstaviteľných v malokarpatských podmienkach. Tipujem, že zberať sa budú v júli – spolu s repíkom. Je to zázračná bylinka na hojenie všetkých kožných poranení a liečenie zápalov v ústnej dutine.

Svätojánske orechy

Receptúry zo zelených orechov sa aj tento rok právom budú volať svätojánske. Na likér a kandizované orechy sa zberajú predtým, ako škrupina začne drevnatieť a okolo 20. júna na to bol vhodný čas. Ich šupka bola ešte svieža a zelená, neznehodnotená parazitom, ktorý ničí úrodu orechov v posledných rokoch. Drobné mušky vrtivky orechovej, ktoré parazitujú na orechoch a prejavuje sa to zhnednutím šupky, sa ako dospelé jedince objavujú až v júli.

Kandizované svätojánske orechy sú moravskou špecialitou, zelené orechy poprepichované ihlicou sa nechajú macerovať vo vode a niekoľkokrát sa prepláchnu, kým sa naložia do cukrového sirupu a v ňom uvaria. To aby orechy stratili horkastú chuť. Tá pri likéri neprekáža a tak orechy stačí naložiť na niekoľko týždňov do liehu.

Lesné plody – maliny a černice – krátko pred slnovratom práve kvitli. Na zber listov pre aromatický čaj bolo teda už neskoro a plody budú dozrievať až koncom júla a začiatkom augusta. Potrebujú však dostatok vlahy, minulý rok černice v Malých Karpatoch rodili veľmi málo.

Energia slnka

Tento rok máme slnečný horúci jún, po minulé sme nemohli tak intenzívne vnímať silu júnového slnka pre „medardovské“ daždivé počasie. Teraz však poludňajšie slnko pichá a páli. A večer najdlhšieho dňa 21. júna i slnovratovú noc si môžeme užiť pri letných teplotách. Keďže v našich končinách je Covid na ústupe a opatrenia na minime, nič nebráni slnovratovým a svätojánskym oslavám.

Ale možno niekde pri búrke – príroda sa o očistnú silu postarala sama. Počas najdlhšieho dňa roka sa po niekoľkých dní bezoplačného slnečného jasu v našich končinách na pezinskej strane Malých Karpát zbierali búrkové mraky. Niekde v noci aj zapršalo.

Presný čas tohtoročného slnovratu je o 3.32 minútach v noci z 21. na 22. júna. Energia slnka potom začína klesať.

Voda a oheň

Starí Slovania aj Kelti slávili slnovrat obradmi spojenými s ohňom, z ktorých mnohé prešli do ľudovej tradície v kresťanských časoch a presunuli sa o pár dní, na 24. júna, deň sviatku narodenia Svätého Jána Krstiteľa. Oheň mal obradnú moc umocnenia a transformácie energie, premeny, katarzie, po ktorej sa ako vták Fénix rodí nová bytosť. Premena, ale v duchovnom zmysle, je prítomná aj pri obrade, keď Svätý Ján krstil vodou rieky Jordán.

Premena, ohňom alebo vodou… Aj vodná mágia bola v pohanských kultoch rozšírená – usporadúvali sa púte k posvätným studničkám, kúpeľ v tento deň bol považovaný za očistný a prospešný pre zdravie na celý rok. Prešla aj do dnešných ezoterických obradov. Slnovratové obrady boli neviazané, všetko bolo dovolené, normy cudnosti a vernosti sa v túto noc odložili.

„Večer sa mládenci a panny zhromaždia, pletú vence z rôznych kvetov, ktoré si dávajú na hlavu a okolo pásu. Zapaľujú oheň, vezmú sa za ruky, skáču okolo ohňa spievajú piesne. Potom ohne preskakujú a robia mnoho iných besných výmyslov pri oných schôdzkach, takých, že nie je slušné popisovať ich písmom.“ Píše sa v Živote Svätého Vladimíra.