Novohradskú župu máme na Slovensku aj v Maďarsku, kedysi bola iba jedna. No nechcem sa púšťať do otázok delenia územia, skôr hovoriť o tom, že obe sú dnes trochu iné a obe si majú navzájom čo ponúknuť. My sme s kolegami – novinármi v máji cestovali po Nógrád megye a práve toto bolo cieľom organizátorov novinárskej cesty – Banskobystrického samosprávneho kraja a Obchodnej a priemyselnej komory Nográdskej župy v Salgótarjáne.
Živý skanzen aj pútnické miesto
Videli sme, akým zážitkom môže byť geopark, praveké vykopávky či skameneliny pravekých stromov (Ipolytarnóc). Ako môže začať žiť skanzen dediny (Hollókő) a pri návšteve pútnického miesta Sentkút som rozmýšľala o tom, prečo v protiklade s ním Marianka pri Bratislave, ktorá má silnejší náboženský význam, nie je tak veľkolepo vybudovaná a pripravená pre turistov – veriacich či len návštevníkov, ktorý túžia po oáze pokoja. Nie je to zďaleka všetko.
Byvoly a somáre vo vzájomnej harmónii
Neďaleko Surdokpüspöki nás vítal Ferenc Szalai a jeho otec, z autobusu sme presadli do dvoch terénnych džípov. Szalaiovci obhospodarujú 150 hektárov – väčšinou lúk na chránenom území, prenajatých od obce. Viezli sme sa kľukatými prašnými cestami cez a zastali sme na takmer najvyššom bode hospodárstva Szalaiovcov, len pár metrov od stáda byvolov.

Pozorovali sme ich z bezpečia, zblízka, bližšie ako na desať metrov nám majiteľ neodporúčal ísť. „Keď majú mláďatá, môžu sa splašiť a potom začnú behať všetkými smermi,“ hovorí Ferenc, ktorý sa však pokojne pohyboval medzi nimi. Na prvý pohľad bolo vidno, ako byvoly milujú vodu – zablatené boli až po uši: vyváľali v mlákach alebo v potoku.
Na ďalšej zastávke o pár metrov ďalej sa pásli somáre, ale tie sa medzi nás doslova vmiesili a ponúkali svoje veľké hlavy na mojkanie. Obe stáda sa dobre znášajú navzájom a obe patria Matranskej byvolej rezervácii Szalaiovcov. I keď podobné výlety na toto typicky maďarskom „safari“ organizujú približne raz za týždeň, zvieratá majú aj nemalý hospodársky úžitok. Mäsové produkty z farmy sa presadili vo vysokej gastronómii a získali viacero cien – nielen v Maďarsku.
Gastronómia je jedným z pilierov, z čoho farma žije, ďalším je agroturistika a pre hospodárenie na chránenom území majú v Maďarsku dobre vymyslený systém podpôr, ktorý riadia Národné parky. Maďarský byvol aj maďarský somár sú pôvodné plemená. Chov starých, pôvodných plemien je jednou z dôležitých činností tunajších Národných parkov, ktoré riadia a pomáhajú financovať podporu ich chovu.
Lúky a byvoly
Byvoly žijú prakticky vo voľnej prírode, stádo 150 jedincov má k dispozícii vždy približne 10 hektárov lúk, ktoré keď za týždeň spasú, posúvajú sa do ďalšej desaťhektárovej „ohrádky“. Od apríla do novembra sú byvoly na paši. Spasenú lúku potom ošetria mulčovačom, s inváznymi agátmi či zlatobyľou tu problém nemajú, byvoly ich spasú – rovnako ako trstinu v potoku. Vyklčovať však musia šípky, ktoré spôsobujú zvieratám zranenia na tlame. A to je začiatok infekcie a často aj smutného konca. „Byvoly sú jediný druh dobytka, ktorý priberá aj z trstiny, z kyslej trávy. Vypasú aj náletové dreviny,“ hovorí Ferenc Szalai.
Príbeh Matranskej byvolej rezervácie som napísala aj pre Polnoinfo.sk (klik na obrázok).
Tunajšie pastviny sú bohaté na vzácne bylinky, v okolitých chránených oblastiach sa vyskytujú veľké dravce – rysy, medvede i šakal zlatý. Je tu mnoho vzácnych druhov vtákov, muflóny i vysoká zver. Osídlenie je riedke, širšie okolie je známe ako vinársky a ovocinársky región, plný prameňov čistej vody.
V plochom laze
K hospodárstvu patrí aj bývalá horáreň Lapos tanya (v preklade Plochý laz), okolo nej sú výbehy pre ďalšie zvláštne zvieratá – falabelly, najmenšie kone na svete. Je tu aj pár koní bežnej veľkosti, teraz, v máji aj býk – kráľ byvolov, má za sebou obdobie párenia so stovkou samíc a teraz odpočíva. Sú tu aj somárie mláďatá.
Lapos tanya, kedysi poľovnícky dom bývalého družstva, je základňou pastierov a iných robotníkov. Neďaleko je sklad sena, ktoré majú z vlastných lúk. V máji im ešte ostávalo veľa z troch tisícov balíkov sena z kosby počas minuloročných šiestich mesiacov.
Horáreň je off grid, nie je tu elektrina a voda je len zo studne. Aj horáreň si môže ktokoľvek prenajať, môžu okolo nej stanovať zamestnanci na teambuildingoch, či školáci na výletoch. Absolvovať kurz prežitia v objekte bez energii. Aj toto je spôsob ako spraviť z nedostatku devízu.
Byvolí mackovia
Impozantné zvieratá dlhšej čokoládovej srsti s veľkými rohmi volajú aj „byvolí mackovia“. Chovajú sa hlavne v tropickom a subtropickom pásme, v Európe najmä v Taliansku, ale ich chov je rozšírený aj v Rumunsku. Mozzarella di buffalo nie je od kráv, ale z mlieka tohto ich staršieho príbuzného. Že sú aj v Maďarsku? Byvol je údajne staršie a pôvodnejšie maďarské plemeno ako ikonický stepný dobytok Puszty – sürkemerha.
Do Karpatskej kotliny prišli byvoly spolu s Avarmi a od čias Arpádovcov sa prakticky ďalej nekrížili. Maďarský druh sa sa dobre prispôsobil miernemu podnebiu. Ešte pred 100 rokmi byvoly bežne chovali v Uhorsku – na mäso, mlieko i ako ťažné zvieratá. Z ich kože sa vyrábali podošvy a hnacie remene do strojov. Utiahli toho takmer dvakrát toľko ako voly, len jednu nevýhodu mali: milujú vodu a neodolajú ani mláke na ceste, preto sa musel pohonič zmieriť s nútenými prestávkami.

Život na farme
Ferenc Szalai je pôvodným povolaním rybársky inžinier a keď si od obce prenajal pastviny, začal žiť svoj sen – v čistej prírode, s rešpektom k nej. Ak hovoríme o tom, že tradičné poľnohospodárstvo patrí do chránenej prírody, tak Ferenc je tým hospodárom, ktorý túto myšlienku napĺňa do bodky. Jemu a jeho rodine to prináša spôsob života, ktorý je zdravý pre dušu aj telo. „Robím to aj kvôli mojim deťom, štvorročnému a sedemročnému synovi, aby som im vytvoril zdravé podmienky pre život. Zdravé telo potrebuje zdravé životné prostredie. Mojím cieľom je zároveň výroba zdravých potravín, ktoré sú kľúčové, aby sme sa vyhli rôznym civilizačným chorobám,“ hovorí.
Waldorfská škola
Vo svojej filozofii zachádza ešte oveľa ďalej – je stúpencom waldosfského vzdelávania. „Už sme kúpili pozemok, kde by mala vyrásť 12 ročná waldorfská škola. Je dobré, keď dieťa absolvuje celý cyklus základného aj stredoškolského vzdelávanie vo waldorfskom sytéme,“ hovorí.

Mäso je najlepšie s mäsom
Rodina má aj zvláštny spôsob stravovania – mäso jedávajú s mäsom a chlieb iba mäsový (zmes mäsa a tuku zmixovaná a pečená v chlebovej forme). „Nejedávame zeleninu ani ovocie, je v tom veľa cukru a uhlohydrátov. Ani kuratá a ryby. Do vývaru nepridávame zeleninu, iba soľ a čierne korenie. Jeme iba zeleninu fermentovanú na slnku s prídavkom soli. Pijeme bylinné čaje a raz do týždňa si doprajem pálenku, samozrejme, doma pálenú bez prídavku cukru,“ opisuje Ferenc zásady paleoketo diéty.
Cieľom tejto diéty je dosiahnuť stav takzvanej ketózy, keď telo začne energiu získavať z tuku, nie z cukrov. „Keď sa tento stav dosiahne, v tele sa zastavia všetky zápalové procesy, črevná peristaltika sa zmení a uvoľní sa obrovská samoliečiteľská energia. Môžem potvrdiť z vlastných skúseností, že mi to pomohlo z rôznych zdravotných komplikácií a cítim sa takto oveľa lepšie. Máme aj známych, ktorí keď sa dozvedeli o tejto forme stravovania, prešli z vegánstva na paleoketo, predtým jedli iba rastlinnú stravu a teraz jedia iba mäso,“ opisuje Ferenc.
Maďarsko na čele výskumu
Mäso však musí byť pri tejto diéte iba od zvierat, ktoré sa živia pasením, denná dávka je 400 až 450 gramov mäsa v správnom pomere s tukom. Ako zdroj vitamínov sa konzumujú vnútornosti – napríklad pečeň alebo mozog.
Paleoketo diétu vyvinul maďarský tím vedcov ICMNI (Medzinárodné centrum pre lekársku nutričnú intervenciu), ktorý zásady tejto diéty používa na liečbu chronických chorôb vrátane Crohnovej choroby, Hashimotovej tyreoiditídy, cukrovky typu 2 a 1, rakoviny a ďalších autoimunitných chorôb a publikuje o tom vedecké články.

čeleZdravotný je posledný z pilierov, ako urobiť farmu rentabilnou: nedávno hostili konferenciu paleoketo medicíny. V Maďarsku totiž existuje lekársky ústav, kde liečia civilizačné choroby takouto diétou. Nedávno sa na facebookovej stránke Mátrai bivaly uverejnili petíciu László G. Borosa, mikrobiológa, zakladateľa teórie deutenomiky, ktorý tiež zastáva myšlienku, že mäso veľkých bylinožracov je najkvalitnejšia a najlepšie stráviteľná potravina pre človeka.
László G. Boros patrí k odborníkom, ktorí pri propagovaní svojich myšlienok zároveň propagujú aj Mátrai bivaly spolu s ďalšími farmami v Maďarsku, ako zdroj vhodnej stravy pre diétu založenú na červenom mäse.
„My ľudia máme očné zuby a črevo osem-, nie 20-metrové ako veľké prežúvavce. Nemáme štyri žalúdky ako kravy, rastlinná strava potrebuje dlhší tráviaci proces. Mäso a tuk veľkých bylinožravcov obsahujú výťažky najkvalitnejších látok z rastlín, ktoré vedia veľkí prežúvavci spracovať do formy, ktorá je pre človeka najlepšie stráviteľné,“ hovorí László G. Boros v programe maďarského internetového rádia.
Mäso ako alternatíva
Aj takto môže vyzerať alternatíva stravovania – výskum a informačná sieť okolo neho. Maďarsko patrí k jej najjväčším propagátorom aj preto, že tam chovy kráv (alebo aj byvolov) na pastve v čistej prírode existujú a takáto forma hospodárenia je štátom podporovaná. Je to stepná krajina a pastierstvo dobytka je tu cenené ako tradičná a ekologická forma poľnohospodárstva. No ani v Maďarsku nie „mäsová diéta“ ľudovým jedlom bežne prístupným každému. A platí to aj o výrobkoch Szalaiovcov.
Tento trend pôsobí rebelsky voči politikám znižovania spotreby mäsa vo vyselých krajkinách: Napríklad Európa dnes nemá dostatok pastvín, aby uspokojila rastúci trend konzumácie mäsa, preto musí dovážať veľké množstvá krmiva z tretích krajín, napríklad GMO sóju. Aby Európa znížila svoju závslosť na dovoze krmiva, bolo by vhodné znižovať spotebu mäsa a nahrádzať ho inými alternatívami.
Mäso takto kŕmených zvierat však nie je vhodné na paleoketo diétu a faktom ostáva, že mäso voľne sa pasúcich zvierat je zdravá strava. A tam, kde na to podmienky sú, je aj pre prírodu lepším riešením pásť dobytok, ako intenzívnou formou pestovať olodiny, napríklad obilie.
No Comments
Leave a comment Cancel