Spokojne môžeme Slovensko považovať za jahodový raj. Klíma im praje a čoraz viac pestovateľov na nich stavia ako na sezónnom produkte, ktorý predávajú najmä formou samozberu. Minulý rok ich bolo na Slovenku okolo päťdesiat a tento rok ich bude možno ešte viac. Ale začínajú sa neskôr – až po 7. júni.

Aj prvé slovenské voľne pestované jahody sa objavia na trhu až v júni. „Jahody budeme mať najskôr koncom mája,“ povedala mi Anna Lazarelis z Jelenca pri Nitre. Podobne reagovali ďalší pestovatelia, ktorých som oslovila. Okolo 20. mája ešte žiaden z nich neoznámil dátum samozberu.

V máji jahody a hrášok ešte iba kvitnú (MEKA)

Rovnaké je to aj so zeleninou s výnimkou skorých jarných odrôd – reďkovky, šalátu, cibule, kalerábu, či špenátu. Na tržniciach a v malých zelovococh v máji prevládal maďarský „domáci“ zeleninový tovar, ako ho predajcovia zvykli označovať.

V supermarketoch bola hlavne talianska zelenina. Že prečo, napovie to, čo som videla 20. mája na tržnici v Bratislave: jahody – maďarské 10 eur, talianske 4,50 eura za kilo! Maďarský tovar podľa ekoproducenta zeleniny Karola Meska rozpoznáte napríklad vďaka nízkym dreveným debničkám, v ktorých ho vozia.

Domáce v sezóne

Prvé jahody s prívlastkom „domáce“ som na tržnici v Bratislave videla okolo 5. mája. Bolo to u pestovateľov, ktorým dôverujem. Vtedy mi hovorili, že väčšina produkcie zeleniny, ktorú ponúkajú je z fóliovníka, ale už okolo 10. mája začínajú zberať prvé voľne pestované kapustovité rastliny, napríklad kaleráb. Keď som fotku zdieľala na sociálnych sieťach, vyvolala som búrlivú diskusiu.

V máji na Slovensku dozrieva

Veľmi sa tomu teším. Jedna časť diskutujúcich bola nadšená a pýtala sa, kde si ich môžu kúpiť. Druhá s opovrhnutím konštatovala, že domáce nemôžu byť, alebo sú plné chémie.

„Tak toto je veľká katastrofa. Keď si vypijeme niečo Sava … toto má chemické zloženie podobné,“ napísala jedna diskutujúca. „Ak majú skleník, už môžu mať jahody. U nás v okrese Komárno ich niektorí pestovatelia majú, no kúrili na ne. Aj my kúrime vo fóliovníkoch, pestujeme zeleninu a kvety. Mali sme aj pár jahôd v závesoch a už sú červené,“ napísala mi ďalšia osoba, ktorá sa zapojila do diskusie. Zuzanu Říhovú Keszan, ktorá má pestovateľskú prevádzku v okolí Imeľa a Nesvadov, som potom oslovila a poslala mi ďalšie odpovede. Bolo to 10. mája.

Aj vďaka tejto diskusii som sa rozhodla pátrať. Na internete som našla som dve slovenské prevádzky, ktoré jahody v máji ponúkali. Bonifructi a BERI, od oboch som jahody videla aj v supermarketoch.

Maďarský tovar sa dá rozpoznať podľa drevených debničiek

V máji teda domáce jahody na trhu už mohli byť. Aj uhorky, alebo paprika. „Papriku vo fóliovníku už oberám, zasial som ju 3. januára,“ hovorí Karol Mesko, ktorý zeleninu pestuje v Jarku pri Nitre (MEKA). Vykurovať možno aj fóliovník, ale je to nákladné – no vzhľadom na vysokú cenu prvých jahôd na tržniciach sa to pestovateľom môže vyplatiť.

Veľké firmy, ktoré si môžu dovoliť investovať do špičkových veľkoplošných skleníkov s hydroponickou technológiou, na ich vykurovanie využívajú alternatívne zdroje. Je to z núdze cnosť. Pokiaľ nemajú vlastný alternatívny zdroj energie, tak je prevádzka skleníkov temer drahšia ako v nich vypestovaná zelenina.

Na trhu išli májové jahody (5. mája Trnavské Mýto, Bratislava) po 12 aj 14 eur za kilo, čo môže byť pre pestovateľa lákadlo, byť na trhu s jahodami ako prvý. 18. mája bola cena sťabydomácich „maďarských“ na tržniciach v Bratislave už 10 eur za kilo, hrášok stál 12 eur. Počas samozberov sa cena zníži na 2,50 až 3 eurá za kilo. 

Bonifructi vo svojom e-shope predával jahody 10. mája po 9,90 eura za kilo. „Jahody sa pestujú sa vo fóliových tuneloch, alebo sú proti chladu chránené netkanou textíliou. V medziriadkoch je nastielaná slama. V každom riadku je pod mulčovacou fóliou uložené zavlažovacie potrubie na presné dávkovanie živín priamo ku koreňom každej jahodovej sadenice. Škodcovia sú odchytávaní do lapákov,“ píša sa na internetovej stránke dobrejablka.sk

„V našom okolí všetci pestujú zeleninu. My sme tento rok predávali najmä sadenice kvetov a zeleniny, ale rozmýšľame, že by sme to skúsili aj s jahodami,“ napísala mi Zuzana Říhová Keszan.

„Maďarské jahody kilo za 14 eur, slovenské po 12 eur? Ak to trh unesie, tak prečo nie? Ak za takú cenu predám pred sezónou 5-10 kg denne, tak hneď idem natiahnuť fóliu. Ak by som mal mať iba 20 dní za ne vysokú cenu, tak už sa to vyplatí,“ myslí si ďalší diskutujúci. Keď to ide v Maďarku, ide to aj na Slovensku – lenže v Maďarsku to robia inak.

Skleníkový geotermálny raj

„V Maďarsku je veľa prevádzok, kde skleníky vykurujú geotermálnou energiou. Aj tých termálnych prameňov majú viac. U nás v skleníkoch pestujeme hlavne paradajky, ale už to skúšajú aj s jahodami. V Maďarsku už majú uhorky, hrášok, tekvice, zelenú fazuľku, novú kapustu aj kel,“ hovorí majiteľ malého zelovocu v Bratislave. Presviedčam sa o tom v jeho ponuke, všade je prívlastok „domáce, maďarské“. Slovenskú má iba reďkovku – veľmi chutnú, veľkú, maslovú.

„Voľne pestované tento rok ešte nie je nič. Všetko mešká. Chceli by ste počuť, že to je domáce, v pôde vypestované? My radšej povieme pravdu. Zeleninu vozíme z Maďarska čerstvú, jeden deň sa oberie a na druhý ju máme na pulte. Buďme radi, že túto možnosť máme, alebo by ste chceli radšej zeleninu a jahody z Talianska?“ hovorí majiteľ obchodu 20. mája.

V malom zelovoci - predajca priznáva, že vozí tovar z Maďarska

Karol Mesko poopravil tento názor: v máji sme už mohli mať vonku pestované reďkovky, cibuľu, šalát, alebo kaleráb. Z fóliovníkov už aj uhorky a papriku, ako som sa u neho v Jarku mohla presvedčiť 20. mája.

Myslí si, že tí, čo predávajú maďarskú zeleninu, vlastnú nepestujú. „Dva – trikrát do týždňa sa otočia do Budapešti a nakúpia na Nagybani piac,“ hovorí. Nagybani Piac, je veľkoobchod so zeleninou, akási burza zeleniny, kde sa veľmi rýchlo realizuje kúpa a predaj. 15. mája sa tam cena jahôd pohybovala od 8,40 do 9.30 eur.

Popri „domácich“ – maďarských jahodách (po 12 eur) predával iný trhovník v Bratislave okolo 20. mája aj talianske po 4,50 eura za kilo. Hrášok mal iba z Talianska, vraj sa neodvažuje doniesť na trh ten drahší, maďarský. „Debnička stojí temer sto eur, a potom to predávam v malých množstvách po dve-tri eurá. Je to riziko, na trh tento rok chodí veľmi málo ľudí,“ hovorí predajca na malej tržnici.

Na návšteve u zleninára Karola Mešku (MEKA) v Jarku (20. máj)

Spomeniem ešte jedného predajcu, obchod so zeleninou v Pezinku Predaj z dvora. Na facebooku ponúkal od 17. mája jahody v akcii po 5 eur za kilo – „domáce, zo skleníka“, ako mi napísal. Nechávam na vás, aby ste si o tom utvorili názor. Nižšiu cenu by mohlo vysvetľovať, ak má predajňu vo vlastnej nehnuteľnosti. Domáce sú podľa mňa aj u neho maďarské. Ale môže ich voziť z Maďarska priamo od pestovateľa, prípadne mať sám v Maďarsku skleník.

V špičkových skleníkoch

Skleníkové pestovanie je už viac technologická ako poľnohospodárska téma. Spomínala som BERI. Je to jeden z členov družstva Ovozela, známeho pestovateľa domácich cherry paradajok, ktoré sú dostupné v supermarketoch. Začiatky tejto značky paradajok sa spájajú s Farmou Kameničany na Záhorí a českou technologickou firmou NWT, ktorá tam postavila bioplynnú stanicu. Vedľajším produktom výroby elektriny v bioplynke je teplo. Tak sa rozhodli v Kameničanoch postaviť prvý skleník s paradajkami, ktorý ním vykurovali.

„Rozmýšľali sme, ako to teplo využiť, chceli sme sušiť poľnohospodárske plodiny a drevo. Napokon sme sa inšpirovali skleníkmi v Holandsku. Keďže sme mali blízko k fotovoltike, mali sme k dispozícii mnohé materiály a technológie vhodné pre špičkovú technológiu skleníkov: špeciálne ľahké konštrukcie a difúzne sklo s priepustnosťou svetla 95 percent,“ opisuje Jiří Stodůlka, CEO Farmy Kameničany, keď som sa s ním zhovárala v roku 2016 pre článok v magazíne Profit.

Plynové zariadenie, ktorým môžu aj malí zeleninári vykurovať fóliovník

Projekt sa rozrástol, zmenil názov, pridali sa ďalší členovia a skleníky s paradajkami vykurované obnoviteľnými zdrojmi sa stali základom úspešného biznisu s paradajkami pestovanými hydroponicky.

Aj ďalší slovenský producent paradajok, družstvo GreenCoop, ktorý dodáva do supermarketov paradajky značky Veselá paradajka, vykuruje skleníky obnoviteľnými zdrojmi, menovite geotermálnou energiou. 

„V Holandsku sme si najali poradenskú spoločnosť, aby nám urobila benchmark pre fungovanie tamojšieho modelu na naše podmienky. Vyčíslila nám, že skleník by mal mať aspoň tri hektáre a mal by byť vyhrievaný geotermálnou energiou, inak to nebude efektívne. Prvý skleník sme postavili v Zlatnej na Ostrove, lebo tam bol k dispozícii geotermálny prameň,“ povedal mi Zsolt Bindics, predseda predstavenstva GreenCoop pre rovnaký článok v roku 2016. Pri inom ako vlastnom alternatívnom zdroji energie sa skleníková zelenina jednoducho pri aktuálnych cenách energií nevyplatí.

Prvá slovenská jahoda?

Aj BERI pestuje jahody na farme v Brutoch na juhu Slovenska v skleníkoch vykurovaných obnoviteľnými zdrojmi. Vysádzajú ich v januári a prvé zberajú v apríli. Svoj produkt nazvali Slahôdky, čo je vraj prvá slovenská jahoda. Informácie o nich som čerpala z internetovej stránky beri.sk.

Skleníkové jahody pestujú v kvetináčoch s rašelinovým substrátom a zavlažujú dažďovou vodou. Rašelinový substrát sa po sezóne recykluje. Na ochranu pred škodcami používajú chrobáky, pavúky a larvy, ktoré ničia škodcov. Voda sa zbiera zo striech skleníkov do zberných jazierok a používa sa aj zo studne. Prebytočná voda, ktorú rastliny neprijmú, sa zozbiera, prefiltruje a opäť sa ňou zavlažuje.

Kým na poli sa na metri štvorcovom urodí asi jeden kilogram jahôd, tak v modernom skleníku to vďaka vertikálnej technológii môže byť desaťkrát viac. „Inovatívnemu poľnohospodárstvu patrí budúcnosť, preto sme sa rozhodli investovať, povedal Peter Kelemen vedúci farmy BERI, v rozhovore pre Denník N.

Čítajte etikety

Ak Vám záleží na tom, aby ske kupovali slovenskú zeleninu, značka domácho veľkoproducenta nemusí byť zárukou, treba si prečítať krajinu pôvodu. Majú totiý zaregistrovanú aj obchodnú činnosť a aby mohli splniť odberné množstvá pre supermarkety, často pod svojou značkou balia zahraničný tovar. 

Takto som videla v máji mrkvu zz Izraela, zemiaky z Francúzska a jahody z Belgicka. V eshope Tesca som našla takého informácie: Tesco jahoda, distribútor Bonifructy, krajina pôvodu: Belgicko.

 

U pestovateľa v Ini (Foto: Ján Solčanský)
Počkajme si na sezónu

Máj ešte naozaj nie je sezóna jahôd ani vonku pestovanej zeleniny. Ak sa objavia na trhu, niektoré druhy môžu byť slovenské z fóliovníka, pár z vykurovaných skleníkov či fóliovníkov, ale ak to nie je u pestovateľa, ktorému dôverujete, ich pôvodu sa nedopátrate. Máj je čas, keď sa pri väčšine zeleniny predpestované sadenice ešte iba vysádzajú von.

Medzi domácou a maďarskou zeleninou naozaj nie je zásadný rozdiel, iba ak ten, že v Maďarsku jej vyprodukujú oveľa viac. Je však rozdiel medzi skleníkovou zeleninou takou a skleníkovou zeleninou, ktorá sa pestuje hydroponicky, preto možno adresujte predajcovi takúto otázku. Karol Mesko radí aj pozrieť sa predajcovi na ruky: „ak zeleninu pestuje, nemá ich čisté, lebo sa neustále rýpe v zemi a nejde to ničím dole.“

Keď počkáte pár týždňov, začnú sa samozbery jahôd a skutočná sezóna voľne pestovanej zeleniny. Od júna bude trvať až do októbra. Ak chcete ísť na istotu, môžete nakupovať aj priamo u pestovateľa z dvora. Kontakty nájdete na internetových tržniciach. Od júna teda už kúpite sezónnu zeleninu i jahody a ich cena sa výrazne zníži. Takto je to pre náš región prirodzené.

Ruky prezdradia pestovateľa
People reacted to this story.
Show comments Hide comments
Comments to: Domáce jahody a zeleninu máme z Maďarska
  • 4. februára 2022

    Wspaniałe pomysły kosztują grosze. Bezcenni są ludzie, którzy je urzeczywistniają. Twj blog jest tego wspaniałym przykładem…

    Reply
  • 18. februára 2022

    Prawdziwy z Ciebie talent i mistrz pióra z ogromną łatwością przekładasz myśli na słowa… trzymaj tak dalej i nie zasypiaj gruszek w popiele, skąd czerpiesz tak ciekawe inspiracje ?

    Reply
  • 18. júna 2022

    How do i put music playing on my wordpress homepage?

    Reply

Write a response

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Attach images - Only PNG, JPG, JPEG and GIF are supported.