Domáca je bezkonkurenčne najlepšia. Čo sa skutočne urodí v našich končinách – v skleníku, vo fóliovníku, v parenisku, alebo voľne v pôde, má práve pri skorej jarnej zelenine veľa plusov. Zelenina ako je reďkovka či zelený hrášok sa nedajú pestovať na sklad, rýchlo sa kazia.

Vlastne neviem, ako supermarkety či veľkosklady týmto plodinám, keď ich dovážajú, predlžujú trvanlivosť. Niekedy to riešia tak, že reďkovku predávajú balenú bez vňate, ktorá rýchlo vädne. Je to signál, že nie je najčerstvejšia.

„Sú napustené chémiou,“ myslí si pestovateľ Ján Solčanský z obce Iňa v okrese Levice. Najskôr sú dostať najmä z Talianska, kde jar prichádza skôr (vrátane mladého hrášku), ale keď sú z Holandska či Nemecka, tak ich zaručene vypestovali vo vykurovaných skleníkoch, čo nie je veľmi šetrné k prírode. A ak skorá jarná zelenina nemá dostatok slnka, treba ju výdatne prihnojovať. Toľko k mladej jarnej zelenine predávanej skôr, ako v apríli.

Čerstvosť ako bonus

Niektorí pestovatelia dokážu profitovať práve z „čerstvosti“. Vozia zeleninu priamo na trh alebo do farmárskych obchodov hneď, ako ju oberú. Len ako ju tam rozoznať? „Nie je ľahké pátrať po lokálnej sezónnej zelenine, vyžaduje si to úsilie, ktoré každý zákazník nie je ochotný podstúpiť,“ hovorí Jozef Šumichrast, riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov a Slovenska.

Vojtech Tükör, ktorý má štyri záhrady v Bake v okrese Dunajská Streda a živí sa pestovaním zeleniny a ovocia a výrobou oleja a omáčok z čili papričky, hovorí, že na trhu sa mu darí práve so zeleninou, ktorá sa musí predávať čerstvá – napríklad so zeleným hráškom. Chodí predávať na tržnicu do Šamorína a na farmárske trhy.

„Večer zeleninu oberieme, pomáha celá rodina, a ráno som s ňou už na trhu,“ hovorí, keď ho stretávam na farmárskom trhu v Tomášikove. Neuznáva hydropóniu, dávkovať živiny umelo podľa neho nikdy to nebude také, ako keď si ich rastlina vyberie sama z pôdy v prirodzených podmienkach.

Ján Solčanský (Foto: Archív J. Solčanského)

„Vozím zeleninu deň po tom, čo ju vyzbieram, priamo do farmárskych obchodov, s ktorými spolupracujem,“ hovorí Ján Solčanský. Len ľutuje, že zákazníci to často nevedia rozlíšiť ani doceniť. Okrem toho predáva cez farmárske tržnice a e-shopy (Farmička, Poctivé potraviny, Tržnica Nivy).

Prvé tohtoročné

Reďkovku sadí priamo do zeme, ktorú prikrýva geotextíliou a prvýkrát ju tento rok oberal pred Veľkou nocou. Cibuľka vtedy ešte nebola. Reďkvičiek by chcel Ján Solčanský tento rok vypestovať na 300 zväzkov – klasických odrôd: červenej a červeno-bielej guľatej a bielej špicatej. 

Na tú bielu sme popri uniformite v obchodoch už aj zabudli a že sú aj iné druhy, vidíme napríklad u trhovníkov, ktorí chodia predávať vlastnú produkciu na minitržnicu pri Medickej záhrade v Bratislave. Oranžovú, alebo bielu guľatú i červenú podlhovastú. To sú však neskoršie druhy, ktoré mali v ponuke až v máji. 

Predávať začali tento rok neskoro, keďže sú z dunajskostredského okresu, pandemické opatrenia im nedovolili chodiť predávať do Bratislavy. „Sme tu vlastne iba po štvrtý krát. Ale za predajné miesto sme museli zaplatiť na celý rok. Chceli sme prísť už v marci, mali sme trvalky a sadenice z fóliovníka, ale povedali nám, že musíme čakať,“ hovorila mi pestovateľka, keď som jej predajný pult navštívila 26. apríla.

V ponuke mali mladú reďkovku, cibuľku, rôzne priesady a čerstvé bylinky – spolu s domácimi ovocnými a zeleninovými zaváraninami a suchými plodmi. „Práve som predala prvé tri zväzky špargle, ktoré sme tento rok nazbierali,“ usmieva sa pani Vargová. 

Práve takáto kombinácia tovaru – čerstvej a zaváranej zeleniny, byliniek i priesad môže byť aj na veľkých tržniciach ukazovateľom, že ide o domáceho pestovateľa, ktorý je zároveň aj predajcom.

Rovnaké to bolo na jeseň, v októbri im povedali, že treba odísť, lebo sa na ich predajnom mieste chystajú vytvoriť mobilné testovacie miesto. „Potom som sa dozvedela, že tam žiadne nie je a snažila som sa aspoň okolo vianoc vybaviť, aby sme mohli prísť predávať. Ale vtedy bolo Slovensko už v čiernej farbe,“ opisuje.

V záhrade Miroslava Oravca, Jacovce (Foto: pestovateľ)

„Chrúmem ju od začiatku apríla,“ hovorí o reďkovke Miroslav Oravec z Topolčian, ktorý zeleninu pestuje na chalupe v Krtkovciach. Skorú jarnú len pre vlastnú spotrebu, sústreďuje sa na pestrosť odrôd i na netradičné druhy zeleniny a kvetín, len paradajok tento rok zasadil zo tridsať druhov. Z nich potom ponúka aj semiačka. „Prvýkrát som to skúšal vo veľkom tento rok cez webovú stránku. Ľudia semiačka celkom kupovali,“ opisuje.

Tomáš Gergel, majiteľ farmy a obchodu Lokálna zeleninka vo Zvočíne v okrese Trnava, rátal aj s výkyvmi počasia, vsadil na modernizáciu a nedávno zakúpil nový skleník.

„Práve sme mohli vidieť, ako sa vyvíja tohtoročná jar. Často prichádzala vlna chladného počasia aj so silnými nárazovými vetrami. Ako keby sa tej zime nechcelo odísť. To sa odráža aj na pestovaní skorých jarných plodín. Všetko tento rok mešká. Týmto je ale poľnohospodárstvo špecifické a zároveň aj zaujímavé, pretože každý deň je iný, plány sa menia za pochodu, niekedy z hodiny na hodinu,“ napísal mi Tomáš Gergel krátko po onom extrémnom 12. apríli. 

Vtedy sa za pár hodín z leta ochladilo na zimu. O štvrtej poobede bolo ešte leto v okolí Bratislavy s 19-timi stupňami, o siedmej večer už iba sedem stupňov. A v noci vrcholky Malých Karpát pokryl sneh.

„Jarné plodiny vyžadujú prístup svetla a tepla počas celého dňa, preto sme sa rozhodli investovať do inovácií. Tento rok sme zakúpili ďalší skleník, kde už koncom januára začíname novú sezónu. Zakladáme porasty reďkovky, kalerábu, šalátu a podobne,“ hovorí Tomáš Gergel.

Jeho využiteľnosť je celoročná – pestujú v ňom priesady zelenín ako je kapusta, paradajky, paprika, zeler, uhorky… „Ak nám niečo zvýši, ponúkneme prebytok priesad svojim zákazníkom.“

Zelovoc v Pezinku

Aj on predáva cez internetové tržnice – Lokálny trh, Od farmára, Tržnica Nivy. V ponukovom liste na týždeň od 26. apríla mal z jarnej zeleniny kaleráb a baby zemiaky a tiež priesady šalátu a papriky. 

„Prevažná časť našej zeleniny ide do lokálnych obchodov, no čoraz častejšie chodia zákazníci priamo k nám. To nás veľmi teší a takto sa aj my môžeme posúvať ďalej. Zákazník si objedná produkty, my ich nachystáme a on si ich vyzdvihne.“ Lokálna zeleninka ponúka aj rozvoz, aktuálne len v rámci Trnavy.

Na tržnice predávať nechodí – vraj nemôžme byť na dvoch miestach naraz. Ale vďaka online tržniciam sa mu oblasť predaja podarilo rozšíriť na veľkú časť západného Slovenska. „Predaj do veľkoskladov sa nám neosvedčil. Boli chvíle, keď nám to nepokrylo ani vstupné náklady, nieto ešte zisk. Preto staviame hlavne na priamej väzbe medzi pestovateľom a zákazníkom,“opisuje. S online tržnicami má dobré skúsenosti.

Na tržniciach a v obchodoch

Keď som sa onoho pamätného 12. apríla prechádzala po trhoviskách v Bratislave, slovenskej jarnej zeleniny som našla pramálo. Pestovatelia, ktorí predávajú na minitrhovisku pri medickej záhrade, v tomto čase ešte predávať nechodili. Fresh market, aby splnil pandemické opatrenia, presťahoval predajcov zeleniny na parkovisko pred krytou tržnicou.

Pestovateľ medzi predajcami

Kombinácia viacerých druhov tovaru a zvlášnych druhov – čerstvej i zaváranej zeleniny, byliniek aj priesad – môže byť na tržniciach ukazovateľom, že ide o domáceho pestovateľa, ktorý je zároveň aj predajcom. Niekedy platí, že čím krajšie, tým horšie. Domáca zelenina nie je vždy dobre opraná, kúsky nie sú navlas rovnaké.  A tržnica – kamenná aj internetová – ponúka tiež možnosť porozprávať sa s pestovateľom, popýtať sa na spôsob pestovania a urobiť si názor. 
Až do 20. apríla pestovatelia z iného, ako bratislavského okresu kvôli pandemickým opatreniam na tržnice do Bratislavy nemohli chodiť predávať. 

 

Prvý predajca sa priznal, že od slovenských dodávateľov má iba kapustu a cibuľu. Druhý tvrdil, že reďkovku a mladú cibuľku mu vozia od Nových Zámkov. Na internete som našla pár pestovateľov, ktorí v tom čase jarnú zeleninu už mali. V malom zelovoci v Pezinku som o pár dní neskôr našla „domáce“ reďkovky, mladú cibuľku, fazuľové lusky a kaleráb.

Prebaľovači

Nie každý, kto na tržnici predáva zeleninu, ju má z vlastnej produkcie – je to známy fakt. Bežné mestské tržnice od predajcov nevyžadujú, aby boli zároveň aj pestovateľmi. Áno, je to smutný trend, z pestovateľov sa stávajú obchodníci, kúpiť vo veľkosklade a predať na trhu je lepší biznis ako vypestovať a predávať vlastné produkty a je to bez námahy. Farmárske trhy si takúto podmienku zvyčajne dávajú – predajca sa musí preukázať vlastníctvom pôdy.

Na základe skúsenosti trhovníkov od Medickej záhrady môžeme usudzovať, že pestovatelia z okolia, iného okresu ako bratislavského, do 20. apríla na trhoviská pre pandemické opatrenia nemohli chodiť predávať. Na trhu teda boli dovtedy hlavne obchodníci.

Apropo z veľkosklade. Je té démonizovaný pojem, ale zároveň je to jednoducho obchod so zeleninou. Veľkosklad zeleninu nakupuje – od miestnych veľkoproducentov, od producentov v Maďarsku, Česku, Poľsku aj ďalej zo zahraničia, no spravidla majú inú ponuku ako supermarkety. „Veľa trhovníkov nakupuje vo veľkoskladoch v Maďarsku,“ hovorí Jozef Šumichrast.

Ponuku niektorých z nich som si námatkovo pozerala na internete. Popri zelenine z dovozu predávali veľa druhov zeleniny vypestovanej v Maďarsku: mladé zemiaky, cvikľu a topinambury, kapustu, hlávkový šalát, reďkovky, cesnak, mladú cibuľku. Ak toto môžem kúpiť u trhovníka, stále je to menšie zlo.  A tržnica – kamenná aj internetová – ponúka tiež možnosť porozprávať sa s pestovateľom, popýtať sa na spôsob pestovania a urobiť si názor. 

Nepoznám objektívny spôsob, ako overiť pôvod zeleniny predávanej na trhu, používam intuíciu. Niekedy platí, že čím krajšie, tým horšie. Domáca zelenina nie je vždy dobre opraná, kúsky nie sú navlas rovnaké a pestovateľ má často viacero druhov.
Privítala by som väčšiu priehľadnosť, stačilo by na trhoviskách vyčleniť špeciálne pulty pre domácich pestovateľov a zaviesť povinnosť uvádzať krajinu pôvodu. 

Na tržniciach sa zvyčajne neuvádza – hoci často vidím vybranú zeleninu označenú ako „domácu“ (26. apríla boli na tržnici v bratislavskej Rači napríklad aj „domáce“ uhorky – nakladačky – pri veľkých, šalátových bu som bola skeptickejšia…).

Slovenské hydroponické

Šalát, petržlen a zeler s vňaťou som ho objavila v ponuke jedného supermarketu už vo februári. Na takúto produkciu to muselo byť z vykurovaného skleníka. To je veľmi nákladná vec. Aj dvaja slovenskí veľkoproducenti paradajok Greencoop (Veselá paradajka) a Ovozela využívajú na vykurovanie skleníkov geotermálnu energiu alebo bioplynné stanice.

Hydroponicky pestované paradajky. Foto: Vladimír Kampf (Fotené pre Profit v roku 2016)

Vlastného dodávateľa jarného šalátu má prémiový supermarket Yeme, ktorý ho kupuje aj od metskej hypotonickej farmy Housenature v Bratislave (v ponuke som našla 12. apríla). Mestské (hydroponické) farmy sú vo svete hitom a výborným riešením ako veľké metropoly s mnohomiliónovým obyvateľstvom zásobovať dostatkom čerstvej zeleniny.

Aj v Bratislave to šetrí náklady na logistiku, hoci tu nenastáva ten problém ako napríklad v New Yorku. Rozumnejším riešením sa mi zdá voziť zeleninu pre Bratislavu od lokálnych pestovateľov, napríklad zo Žitného ostrova. Priamo, bez toho, aby prešla veľkoskladom.

Slovenské hypochondricky pestované paradajky máme až na pár zimných mesiacov k dispozícii po celý rok. Podľa Jozefa Šumichrasta máme podmienky aj na to, aby sme podobným spôsobom zásobovali slovenský trh šalátom.

Prvú špargľu zo Slovenska som v supermarkete videla okolo 20. apríla. Špargľa je popri paradajkách ďalší slovenský príbeh úspechu – spokojne ju môžete v sezóne nakupovať od lokálnych pestovateľov v supermarketoch, ešte ju aj vyvážame.

V apríli dozrieva: 

hlávkový šalát, čakanka, reďkovka, kaleráb, valeriána, rukola, špenát, cibuľka, špargľa, kôpor, pažítka, bylinky 

V máji dozrieva: 

hrášok, mladé zemiaky, brokolica, cvikla, šalát, reďkovka, ľadový šalát, kôpor, kaleráb, kapusta, mangold, petržlen, rebarbora, pažítka, špargľa, cibuľka

People reacted to this story.
Show comments Hide comments
Comments to: Jarná zelenina je najlepšia od pestovateľa
  • 25. apríla 2022

    Megacool Blog indeed!… if anyone else has anything it would be much appreciated. Just wanted to say thanks and keep doing what you\’re doing! Great website

    Reply
  • 27. apríla 2022

    Well I truly liked reading it. This post offered by you is very effective for correct planning.

    Reply
  • 18. júna 2022

    If you\’re still on the fence: grab your favorite earphones, head down to a Best Buy and ask to plug them into a Zune then an iPod and see which one sounds better to you, and which interface makes you smile more. Then you\’ll know which is right for you.

    Reply

Write a response

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Attach images - Only PNG, JPG, JPEG and GIF are supported.