„Ako chlapci sme túžili mať káričku na pečenie gaštanov, keby sme s ňou chodili po Bratislave, dobre by sme boli zarobili. Gaštany sa ešte nedovážali z Talianska ani z Číny, bolo ich na Slovensku málo a to sa odzrkadľovalo aj na ich cene,“ spomína František Gahér, profesor logiky na Filozofickej fakulte UK. Vo svätojurskej gaštanici – na Pustáku, ako ju miestni volajú, strávil detstvo. Časť z nej patrila strýkom a on chodieval gaštany oberať aj strážiť v čase zberu. 

O stromy sa majitelia starali, pod nimi muselo byť vykosené, aby opadaná úroda nezačala hniť. Na ceste medzi Račou a Jurom vtedy mnohí zastavovali vodičov s košmi plnými gaštanov – tak ako dnes predajcovia melónov. „Ľudia z nich mali zisky, priekupníci ich vozili do Bratislavy,“ spomína.

Z Bratislavy na skok

Dnes gaštanicu, ktorá sa nachádza na niekoľkých súkromných pozemkoch medzi lesom a vinohradmi na bratislavskej strane Svätého Jura, už strážiť netreba. Dá sa k nej dostať od Pustého kostolíka cez Vinohrady rovno hore a pod lesom doprava. Hľadanie je však viac než dobrodružné. Takmer splynula s lesom, pozemky sú zarastené, stromy v zlom stave a čo nezničil čas, zničila huba, ktorá parazituje na stromoch gaštana jedlého po celej Európe. „Poznám Juranov, ktorí do záchrany stromov investovali nemalé prostriedky, predsa to nevyšlo. Ten súboj už prehrávame,“ dodáva F. Gahér smutne.

Archív F. Gahéra

 

 

 

Smutný príbeh najväčšej gaštanice

Moja svokra mala trinásť stromov a v minulosti z nich boli aj peniažky. Tento rok obrala sotva kilo gaštanov,“ hovorí pani z Modrého Kameňa, ktorej sa pýtam na cestu ku gaštanici. „V minulosti boli okolo toho nejaké projekty, ale teraz, najmä odkedy je korona, sa nedeje nič,“ dodáva smutne.

Aj vnučka bývalého predsedu OZ Sativa a aktivistu za záchranu gaštana jedlého Štefana Plevu si to myslí. „Starý otec zomrel pred ôsmimi rokmi a mám z toho taký pocit, že to odvtedy išlo celé do stratena,“ hovorí.

Zdá sa, že to v Modrom Kameni už zalomili. Projekty sa skončili, posledným boli Gaštanové slávnosti na zámku Modrá Kameň v minulom roku. 

 Od veľkoprodukcie k desiatkam rodiacich stromov

Stromy hynú vo veľkom počte aj na Modrom Kameni, kde ešte v 70. a 80. rokoch minulého storočia vymysleli plán veľkoprodukcie gaštanov a mali ich vysadiť na stovke hektárov. Ďaleko sa tieto plány nedostali – veľa sa toho zmenilo po reštitúciách – i tak bol na niekoľkých lokalitách Krupinskej vrchoviny v okolí Modrého kameňa donedávna najväčší porast gaštana jedlého na Slovensku. Ročne sa tu urodilo okolo piatich vagónov jedlých gaštanov.

O záchranu stromov sa snažili spoločne slovenskí a maďarskí vedci (projekt prebiehal od roku 2007) a výsledky ich práce boli okamžite sprístupnené majiteľom pozemkov, ktorí mohli počítať aj s pomocou obce. Občianske združenie Sativa robilo školenia pre majiteľov a hľadalo dobrovoľníkov na ošetrenie stromov.

„Gaštany ešte máme, ale už v obmedzených množstvách,“ uviedla pre blog primátorka Modrého kameňa Mária Bednárová. Na internete som však žiadnych predajcov neobjavila a tento rok sa nekonali ani tradičné gaštanové slávnosti, ktoré v Modrom kameni usporadúvajú od roku 2001. Práve tu sa dali zakúpiť pravé slovenské gaštany a rôzne sladkosti – regionálne špeciality i ďalšie výrobky.

Najväčší problém predstavuje výrub a ošetrenie stromov zasiahnutých chorobou – hrčiarkou gaštanovou. „Finančné prostriedky, ktoré boli investované projektov na záchranu gaštana jedlého sú vlastne iba kvapkou v mori v porovnaní s tým množstvom financií, ktoré by boli nevyhnutné na odstránenie suchých a napadnutých stromov, ktoré sú zdrojom nákazy,“ cituje Vedecký kaleidoskop Mareka Kobzu, pracovníka Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene.

Najväčšia rodiaca gaštanica

Čo do počtu zdravých a rodiacich jedincov dnes Modrý Kameň už zaostáva za lokalitou pod inou ruinou stredovekého hradu asi stovku kilometrov ďalej na severozápad – pod Gýmešom v Jelenci. „Spomedzi 2500 gaštanov je momentálne na Modrom Kameni už iba asi 50 stromov, ktoré ešte majú nejaké konáre,“ uviedol Bohuslav Bariak, predseda OZ Sativa v Rádiu Slovensko. Choroba zničila už viac ako 90 percent stromov.

 

Gaštanicu v Jelenci si prenajíma rodina Martina z Horných Lefantoviec. V čase zberu od polovice septembra do konca októbra je gaštanica neprístupná, inak sa k nej dá dostať značenými turistickými chodníkmi. Cestou od chatovej osady v Jelenci na severozápadný svahu vrchu Dúň pod zrúcaninou hradu Gýmeš. 

Jelenecká gaštanicu sa nachádza na chránenom území na ploche 3,8 hektáru. Je najstaršia na Slovensku, vysadiť ju dal okolo roku 1240 gróf Forgách, majiteľ gýmešského hradu, pričom ostatné vznikli až v 16. storočí v čase tureckých vojen.

Keby ste však tieto gaštany hľadali u predajcov na ulici, alebo v zákuskoch v cukrárniach, nenašli by ste ich. Lokálnou špecialitou sú nitrianske gaštanové jazýčky – dostať ich v tomto meste na každom rohu – v cukrárniach i bufetoch. Pôvodne ich začala vyrábať cukrárska rodina Bilichovcov z jeleneckých gaštanov, dnes sú však dovezeného gaštanového pyré. 

V Jelenci sa dnes na obchodníkov spoliehať nemusia – všetku úrodu predajú z dvora. „Všetko predáme súkromným záujemcom cez našu webstránku, iné obchodné aktivity nemáme,“ hovorí Martin. Tento rok sú gaštany kilo po šesť eur a dajú sa kúpiť iba v októbri. Podobná je cena aj na internetových farmárskych burzách.

Prehraná záchrana?

Majitelia nedokážu stromy pre vysoké finančné náklady ošetriť sami, pritom ak sa sad každý rok vyčistí od suchých konárov a napadnutá kôra stromov sa chemicky ošetrí, čiastočne sa dá šírenie choroby zastaviť. V Jelenci si s pomocou obce s rapídnym úbytkom stromov čiastočne dokážu poradiť. Modrý kameň hľadá nové riešenia. 

„V súčasnosti pracujeme spoločne na tom, aby sme dali dokopy pracovnú skupinu, do ktorej by mali patriť odborníci z výskumu, ktorí by nám mali načrtnúť, ako postupovať ďalej, aby sa šíreniu choroby zabránilo,“ hovorí primátorka Modrého kameňa Mária Bednárová. 

Vo Svätom Juri mesto projekt záchrany gaštanových sadov nemá a podporu majiteľom neposkytuje. „Zastupiteľstvo neschválilo ani dotáciu na udržiavanie tradičných terasovitých vinohradov, gaštanice by mali ešte menšiu šancu,“ hovorí F. Gahér, ktorý je zároveň aj poslancom metského zastupiteľstva.

Rezort pôdohospodárstva pritom zaraďuje gaštan jedlý medzi plodiny, ktoré chce finančne podporiť v rámci systémového opatrenia Zelená nafta.

Ojedinele v lese

A tak záujemcom neostáva iné, iba sa vybrať na dobrodružnú túru a nazbierať si zopár gaštanov zo stromov, ktoré sú ojedinele roztrúsené v lese. V okolí Bratislavy sa okrem Svätého Jura nájdu v Horskom parku v Bratislave, v lesoch nad Račou, Pezinkom, Modrou, alebo Častou, alebo aj na Záhorí, napríklad v Borinke. Ďalšou lokalitou, kde rastie gaštan jedlý je Ondavská vrchovina na východe Slovenska.

Gaštan jedlý neposkytuje iba chutné plody, má tvrdé drevo a v Stredomorí z neho robia sudy. Listy aj kôra majú liečivé účinky a je to navyše medonosný strom. Gaštanový med vyrábajú včelári v okolí Modrého Kameňa. Dnes sa ako náhrada do gaštanového pyré pridáva fazuľa, kedysi sa z nich mlela múka, ktorá sa v čase neúrody pridávala do chleba. I dnes je na trhu gaštanová múka, ktorá je nielen chutná do zákuskov, ale je aj bezlepková.

People reacted to this story.
Show comments Hide comments
Comments to: Slovenské gaštany sú ohrozený druh
  • 2. mája 2022

    Stubbmled accross your blog and decided to have a very quick study, not what I usually do, but you have a great blog. Wonderful to see a site that isnt full of spam, and actually makes some sense. Awesome blog

    Reply

Write a response

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Attach images - Only PNG, JPG, JPEG and GIF are supported.