V starších dobách ľudia počas pôstu naozaj nejedli takmer nič. Po liturgických reformách v Rímskokatolíckej cirkvi sa náboženské pravidlá obmedzili na striedmosť v jedle a vylúčenie mäsových pokrmov. V Pravoslávnej cirkvi je pôst pred Veľkou nocou prísnejší, zakazuje sa aj mlieko a mliečne výrobky, vajíčka, ryby a dokonca olivový olej. Protestantské cirkvi pôst v zmysle zdržiavania sa nejakých pokrmov nenariaďujú.
Bohatá tradícia pôstnych jedál
V období pôstu pred Veľkou nocou sa konzumovali obilné či kukuričné kaše, jedlá zo strukovín, zeleniny, kyslej kapusty, pôstne polievky, múčne jedlá i ryby. Nevarilo sa na masti, ale na oleji (konopnom napríklad) a na masle. Hoci, múčne jedlá sú pôstne iba v kresťanskom zmysle, v dietetickom veľmi nie. Menej diétne boli aj kaše a husté omáčky. Absenciu mäsa ľudia často kompenzovali múkou.
Nechýbali ani sladkosti. V Požitaví sa piekol kalkýš – dobrota z pomletých naklíčených ražných a pšeničných zŕn pomiešaných s múkou. Príprava je dosť zložitá. Alebo gerheň – pečená kukuričná kaša, ktorá sa konzumovala pokrájaná na kúsky. Ďalšou dobrotou sú pučalky známe v Čechách – naklíčený hrach sa upražil na masle, osladil medom a okorenil škoricou, alebo sa posolený konzumoval ako dnešné čipsy. Kedysi sa na ulici piekol v malých pieckach a predával v papierovom sáčku do ruky podobne, ako gaštany.
Moja babička z Chanavy (okres Rimavská sobota) varievala zo suchej moržovanej kukurice sladkú dobrotu. Kukuricu dlho varila, kým nezmäkla, potom ju poliala maslom a posypala mletým makom. A z kukuričnej krupice piekla na pahrebe v starom šporáku pagáče – görhe.
No a pečenú tekvicu ako sladkú dobrotu asi nemusím predstavovať. Neopomínam ani šúlance – do pozornosti dávam iba jeden recept – s dusenou strúhanou mrkvou s medom a škoricou.
Z lokálnych surovín
Pozastavím sa pri polievkach. Aj bez mäsa – zo zemiakov, kapusty, strukovín, sušených hríbov, koreňovej zeleniny, mlieka, smotany, obilia a napríklad aj z kvásku sa dajú uvariť zaujímavé pokrmy. A všetky tieto suroviny sme mali počas tohto obdobia k dispozícii z domácej produkcie, sú teda vhodnou inšpiráciou ako variť v čase pôstu vo februári a v marci lokálne a sezónne.
V náboženskom zmysle je pôst časom duchovnej očisty, kajúcnosti, zrieknania sa pôžitkov, prípravou veriacich na sviatosti Veľkej noci. Iste so mnou budú lekári súhlasiť, keď poviem, že pôst je aj telesnou očistou. A náboženský zvyk sa do modernej doby preklopil vo forme jarného detoxu.
Jarná detoxikácia a chudnutie v súlade s tradíciou
Detoxikáciu organizmu konzumovaním najmä pokrmov z čerstvého ovocia a zeleniny by som intuitívne posunula radšej o pár mesiacov, keď už budeme mať k dispozícii zdravšie ovocie a zeleninu – čerstvé vypestované u nás v prírodných podmienkach – a k tomu aj čerstvé bylinky. Je to iba môj osobný súkromný postreh.
Chudnúť konzumovaním tradičných pôstnych jedál by sa nám asi nepodarilo – cestoviny, kaše, alebo husté omáčky sa na to kvôli bohatému obsahu ulohydrátov veľmi nehodia. Avšak ak ostaneme iba pri tradičných pôstnych polievkach, som si istá, že výsledok vo forme detoxu organizmu i chudnutia sa dostaví a môžeme to teda skúsiť v súlade s tradíciou. Snáď s jednou malou obmenou – nebudeme používať husté zápražky. Bude to účinnejšie o to viac, ak k tomu pridáme ešte jednu pôstu zásadu – najesť sa dosýta iba raz za deň.
Aké sú teda pôstne polievky?
Zeleninové – číre aj mliečne, na sto spôsobov. Strukovinové – fazuľová, hrachová, šošovicová s koreňovou zeleninou, sladká aj so smotanou, či hrachová kaša. Na prípravu polievky z kyslej kapusty bez mäsa je už treba viac vynaliezavosti – ale výborne chutí napríklad so sušenými hubami, zemiakmi, prípadne so sušenými slivkami. Potom sú to menej známe obilné, chlebové či kváskové polievky. Na farnostiach a v neziskových organizáciách dodnes prežíva tradícia charitatívneho varenia pôstnych polievok.
Mliečna polievka s melencami
Potrebujeme iba zemiaky, mlieko a maslo, a na mrveničku vajíčko a hrubú múku (uhnietime husté cesto a nastrúhame na strúhadle). Vo vode sa uvaria zemiaky, pridá sa mrvenička, mlieko a maslo.
Bramboračka
V Čechách má bramboračka mnoho regionálnych obdôb a patrí k základnej ponuke v reštauráciách. Základom sú zemiaky, koreňová zelenina, cibuľa a sušené huby – je to zemiaková polievka nasladko (bez smotany). Keď sa toto všetko uvarí (začíname cibuľou opraženou na masle, zápražkou, zalejeme vodou a pridávame ostatné suroviny). Keď sa povarí, pridíme cesnak a korenie – majoránku, ligurček či pamajorán.
Na masle upražíme múku a podusíme nakrájaný zeler. Zalejeme zeleninovým vývarom alebo vodou. Pridáme mlieko alebo sladkú smotanu.
Demikát
Do polievkovej misy dáme nakrájané kúsky chleba, bryndzu a podľa chuti cibuľku a kôpor. Zalejeme vriacou čistou vodou, necháme chvíľu postáť. Ak ho chceme vylepšiť, môžeme pridať sladkú smotanu a kúsok masla. Keď práve nebol pôst, na vrch sa pridala opečená slanina.
Rybacia so zeleninou
Dáme variť rôzne druhy koreňovej zeleniny spolu s korením – zelené, čierne. K rybe chuťovo okrem nej veľmi dobre vynikne karfiol alebo ružičkový kel. Rybu uvaríme zvlášť (môžu sa použiť aj zbytky, hlava, mlieč či ikry, nesmie sa však do polievky dosť žlč, inak zhorkne). Keď sa ryba uvarí, scedíme z nej vývar do variacej sa zeleniny, rybu preberieme, vykostíme a pridáme do polievky. Pridáme petržlenovú vňať (nešetríme) a posypeme červenou paprikou (veľa sladkej a podľa chuti pikantnej), paprika sa v tuku na povrchu polievky pekne rozpustí. Môžeme podľa chuti okysliť citrónom alebo octom, prisolíme. Povaríme. Smotanu pridávame až pri servírovaní. (Takto varím rybaciu zeleninovú polievku ja. Už ani neviem, odkiaľ bola prvotná inšpirácia. Podobný recept sa nachádza aj v kuchárke spisovateľky Terezy Vansovej, odkiaľ je aj recept na mliečnu zelerovú polievku a demikát).
Polievky s kváskom – žurek, kysľovka, kyseľ, kyselica, kyselo
V Poľsku si žurek vedie v jedálničku väčšina reštaurácií. Podobný recept je známy aj na Slovensku a v Čechách, hoci je menej rozšírený a tiež v Bielorusku – ako kysľovka, kyseľ, kyselica či kyselo… Polievky z kvásku sa varia bez zápražky a majú príjemnú kyslastú chuť. V Poľsku sa žurek varí často z vývaru z udeniny (šunky) a jej pridaním, s uvareným vajíčkom alebo bielou klobásou. Základom je však kvások. Uvádzam pôstu verziu.
Pripravíme si kvások. Do väčšej, najlepšie sklenej misky, dáme 2 šálky ražnej múky, zalejeme ju teplou vodou, pridáme kúsok kôrky zo starého chleba, cesnak a bobkový list. Premiešame, zakryjeme utierkou a na teplom mieste necháme kysnúť 3-5 dní. Kvások je dobrý vtedy, keď začne bublať a má kyslastú chuť.
Do zeleninového vývaru pridáme huby, na kocky nakrájané zemiaky a majoránku, dáme variť na asi na 15 minút. Potom pridáme kvások, rozmiešaný v teplej vode, varíme ešte asi 20 minút.
Podobne sa pripravuje boršč na sedmohradský spôsob, len sa v polievke huby a koreňová zelenina čiastočne alebo úplne nahradia cviklou.
Zaujímavý recep na kyselicu som našla ma maďarskej gastronomickej stránke. Obilné krúpy obaríme horúcou vodou, osolíme, pridáme krajec chleba a necháme niekoľko dní kvasiť. Scedíme, necháme povariť a zavaríme pšeno. Na záver vajíčka vymiešame so smotanou a vylejeme do polievky. Chvíľu ešte povaríme.
People reacted to this story.
Show comments Hide commentsMY PARTNER AND I dont really know what youre referring to below. this specific cant always be the only real means take into consideration this tends to that? It appears as though you understand a lot within the matter, do you know why not take a look at the idea extra? Allow it to become much more obtainable for you to everyone in addition who may well not trust people? Youd get much more individuals behellond this specific in case you simply just ceased producing standard phrases.
Some genuinely prize articles on this web site , saved to bookmarks . I found this similiar one here
Wow Im frustrated. Im not saying you are responsible, I think it is everyone else out there that isnt taking notice.