Zima sa stretáva s jarou. Príroda sa zobúdza, jar zvestujú snežienky. Je to čas bahnenia (gravidity) oviec, ktorýn sa rodia prvé jahňatá
a začínajú dávať mlieko po zimnej prestávke. Ovčie mlieko je teda prvým tohtoročným sezónnym produktom. Stromy začínajú pučať, na vŕbach sa objavujú bahniatka, na jelšiach jahňady.
Rada sa odvolávam na keltské sviatky. Sú oslavou dní slnovratov a rovnodenností, ale aj na akéhosi polčasu medzi mimi. A práve tie polčasy sú dôležitým medzníkom v poľnohospodárskom roku.
Keltský Imbolc je polčas medzi zimným slnovratom a jarnou rovnodennosťou a v kresňanskom kalendári má obdobu na Hromnice (2. februára). Je protipólom Sviatku všetkých svätých, alebo keltského Samhainu 1. novembra. Kým Samhain symbolizuje koniec poľnohospodárskeho roka a začiatok obdobia neúrody, Imbolc ohlasuje jeho koniec.
Končí sa najtemnejšia časť roka, už vidno známky, že sa príroda zobúdza. Ovce, kozy, ošípané a dobytok rodia prvé mláďatá, ovce
a kozy začínajú dávať mlieko. Práve mlieko bolo v tomto čase v minulosti veľmi cenným pokrmom, keď zásoby na zimu dochádzali.
Imbolc je čas novej nádeje, dni sa predlžujú a začíname intenzívnejšie vnímať moc pribúdajúceho svetla. Je to prísľub jara, nových začiatkov a novej energie.
Jarný polčas
Oba sviatky – Hromnice a Imbolc – sú spojené s podobnými zvykmi a zaujímavé je, že aj s rovnakými pranostikami:
„Ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie. Ale ak je silný mráz, jar je predo dvermi.“
„Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli.“
„Keď sú na Hromnice snežné povetrice, objaví jar skoro usmievavé líce.“
Rovnakú predpoveď, o akej hovoria slovenské pranostiky, poznáme aj z keltskej tradície z ostrova Man v Írskom mori: „Na Imbolc sa Pochmúrna starena, symbol zimy, vydá zbierať drevo na oheň. Ak je počasie mierne, tak si drevo nazbiera a predĺži si zimu. Ale ak nie, tak ho bude mať málo a preto nechá prísť jar.“
V okolí Bratislavy sa na Hromnice už začalo oteplievať, hoci stačilo vyjsť o pár metrov vyššie do lesov Malých Karpát a tam bola ešte súvislá snehový pokrývka. Na severe – Orave či Liptopve bola ešte nádherná treskúca biela zima.
Podľa pranostík by teda jar mala prísť skoro. Prvé snežienky v záhrade vykvitli už koncom januára, po 10. februári sa v tráve ukazovali sedmokrásky, v lesoch pučali vŕby a jelše. Dvanásť stupňov na Valentína môže byť známkou skorej jari, ale zima sa ešte neskončila.
Najesť sa dosýta
Aj hodovanie máme spoločné s keltskou tradíciou. Obdobie fašiangov od Troch kráľov po popolcovú stredu (2. marca v roku 2022) je v našich končinách podľa tradície časom neviazanej zábavy a hodovania. Keďže Veľká noc bude tento rok až 15. apríla, fašiangy sú mimoriadne dlhé.
V ľudovom kalendári je to čas zábav, tancovačiek, sprievodov s bizarnými maskami i na chodúľoch a aj dnes ich vidíme na vidieku veľa, pokiaľ nie je pandemická situácia. V modernom mestskom prostredí je to čas plesov, tento rok taktiež iba v kalendári.
Zvláštnu úlohu malo vyprážané pečivo – symbol sýtosti. Šišky, pampúšiky, guľky, fánky, chraple, grapne, kreple, fulanki, milostki či herouki – ako sa v jednotlivých regiónoch nazývali a pripravovali. Alebo csöröge v maďarských oblastiach – na masti vypečené narezané štvorčeky z vyvaľkaného šiškového cesta, bohato posypané cukrom.
Na Popolcovú stredu obradne ”pochovali” basu, symbol dedinských tancovačiek. Akt symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť do seba. Tradičný čas fašiangov – bujarosti a hodovania – sa na popolcovú stredu preklápa do pôstu, obdobia odriekania a striedmosti.
Zimná zelenina
Z Talianska, Španielska alebo Holandska máme aj v zime akúkoľvek zeleninu, ale ani ak sa chceme stavovať sezónne, nemusíme ostať bez zeleniny a ovocia. Zemiaky, mrkva, petržlen, paštrnák, zeler, cvikla, kapusta, kel, cibuľa – to všetko sa dá na zimu uskladniť a všetko to môžeme mať aj z domácich zdrojov a plné živín.
S výnimkou niektorých menej známych druhov ako čierna reďkev, topinambury, kvaka, alebo ružičkový kel. Tie nenachádzam ani na tržniciach od domácich pestovateľov. Dôvod nepoznám, podmienky na to máme.
Prvé dva si pravidelne kupujem v zelovoci v Pezinku, vraj pôvodom z Maďarska. Oba sú veľmi zdravé a chutné do studených šalátov, topinambury (aj kvaka) i na prípravu teplých jedál.
Topinambury sme v bývalej záhrade v Nitre pestovali – stačí zasadiť hľúzy raz a viac sa o ne netreba starať. Hľuzy podobné zemiakom sa dajú vykopať kedykoľvek v zime – nezamrznú, v lete dávajú pekné žlté kvety na skoro dvojmetrovej stonke. Táto plodina je však viac ako zemiakom príbuzná slnečnici – a kvaka, i keď vyzerá ako obrovská reďkovka, nemá s ňou nič spoločné, ani s inou koreňovou zeleninou, je príbuzná repke olejke.
Čierna reďkev je tiež vhodná pre záhradkárov, seje sa od júla, môže teda v záhone vystriedať jarné odrody zeleniny. Problém nastane, iba keď by ste chceli vypestovať aj semiačka – je to dvojročná rastlina a musela by prezimovať v skleníku. Dostať ju kúpiť v podobe štiav s liečivými účinkami.
Kvaka je zabudnutá zelenina, hoci má u nás tradíciu pestovania. Našla som ju iba v ponuke jedného bedničkového e-shopu, pestuje ju napríklad Peter Čáky vo Švábovciach pod Tatrami. „Je pri nej trochu problém s prezimovaním, rýchlo mäkne, preto s ňou zatiaľ iba experimentujeme a máme ju popri kapuste iba ako vedľajšiu plodinu. Používame ju do šalátov a chutí aj sliepkam,“ hovorí Peter Čáky.
Topinambury aj kvaka sa pripravujú podobne ako zemiaky – vhodné sú varené (aj surové) do šalátov, zapekané, opekané na panvici aj vo forme hranolčekov, na polievky, omáčky aj kaše, ako príloha k mäsu, v kombinácii so smotanou i údeným mäsom.
Slovenské máme v zime aj paradajky, nie je to samozrejme sezónna zelenina, pestuje sa hydroponicky v skleníkoch, ale na rozdiel od dovezených sa na ich vyhrieanie využíva na Slovensku najmä geotermálna energia alebo bioplynné stanice. To isté platí o maďarských paradajkách.
K zimným či skorým jarným pokrmom patria aj klíčky – pražený naklíčený hrach poznajú v Čechách ako pučalku, ale opražiť sa dá aj naklíčený cícer, alebo šošovica (skúšala som). Na Starej tržnici v Bratislave som videla aj klíčky zo slnečnice či bazalky, predávali sa po celú zimu. Na tejto tržnici sa môžete spoľahnúť na to, že zelenina a ovocie sú domáce a sezónne – pokiaľ to u predajcu na viditeľnom mieste nie je uvedené inak.
Klíčky samozrejme nemusíte kupovať, dajú vyrobiť aj doma – mne sa osvedčila metóda: dať semená do zaváraninovej fľaše, prekryť ju igelitom prederaveným na viacerých miestach, raz za deň fľašu napustiť vodou, obrátiť dolu hlavou a nechať vodu odtiecť.
Pokiaľ to niekto chce robiť elegantnejšie, dajú sa kúpiť špeciálne nádoby (videla som na Starej Tržnici). Finta je v tom, že klíčky potrebujú primeraný prísun vody, ale ak jej je veľa, splesnivejú. Metódou zaváraninovej fľaše som vypestovala aj kľíčky zo slnečnice – semiačka som kúpila v obchode pre zvieratá, kde ju predávajú ako krmivo pre vtáky.
Sú zravé, a hoci naklíčiť sa dajú po celý rok, sezónu majú najmä na jar, keď semienka klíčia aj v záhrade a ešte nemáme čerstvú sezónnu zeleninu. V čínskej medicíne sa traduje, že zdravé sú iba v tomto období, keď majú „sezónu“.
A aby som nezabudla: kyslá kapusta je náš cenný regionálny produkt, po celú zimu poskytuje zdroj vitamínov a tvorí základ pre mnoho hodnotných jedál: kapustnice, koláče, halušky, omáčky (Segedín), zapekané jedlá (Koložvárska kapusta)…
(Článok je aktualizovanou verziu článku publikovaného pôvodne vo februári 2021)
People reacted to this story.
Show comments Hide commentsyeah bookmaking this wasnt a high risk determination outstanding post! .
There is noticeably a bundle to find out about this. I assume you made sure nice factors in features also.