Počas tých pár letných mesiacov, keď sa opatrenia proti šíreniu koronavírusu uvoľnili, u Agáty Jankovej a jej partnera Jenő Reicherta v Kalonde pri Lučenci neustále zvonil telefón. Denne prichádzali desiatky ľudí pozrieť si exotické alpaky a ich juhoamerických súputníkov – vtáky nandu, ktoré chovajú. 

V Tranquila parku sú hostia vítaní, nik neplatí vstupné, hoci sú Agáta a Jenő radi, keď niekto prinesie krmivo pre zvieratá – hoc aj trocha zeleniny, jabĺk, zvyšku suchého chleba či obilia. Pre pokoj, ktorý tieto milé zvieratá pôvodom z Južnej Ameriky vyžarujú, by sme mohli návštevu v Tranquila parku nazvať hoci aj „alpakoterapiou“. 

Agáta a Jenő sa zoznámili v Nemecku, kde obaja roky žili a pracovali. Ona, pedagogička, bývalá vrcholová športovkyňa a šesťnásobná majsterka Československa v skoku do diaľky, a on, pôvodom od maďarského Kaposváru, cukrár, pekár, kuchár a podnikateľ, sa v jednej chvíli rozhodli, že sa usadia na vidieku na juhu Slovenska, kde budú spoločne hospodáriť. Najskôr si kupili dom v susedstve Agátinho otca, neskôr prikupili dva susedné pozemky a pred tromi  rokmi zdedila Agata aj dom po otcovi s prislúchajúcimi pozemkami.

Zážitok bez peňazí

Hostí Agáta prevedie po gazdovskom dvore a venuje im asi hodinu a pol času, porozpráva o zvieratách, ktoré si môžu pohladkať, teda tie, ktoré sa dajú. Alpaky sa mojkať veľmi nenechajú, sú to plaché zvieratá, ale zato mrkvu či jabĺčko si z ruky radi zoberú.

„Vôbec sme nečakali, že tu bude tak rušno. Mávali sme tu stavy, keď desiati už stepovali pred bránou a my sme sa po dvoch hodinách návštevníkom márne snažili naznačiť, že by mali začať pomýšľať na odchod,“ opisuje Jenő. Minulý rok sa im počet návštevníkov oproti predchádzajúcemu roku zvýšil zo 400 na 2000. Prispeli k tomu aj články v médiách i v televízii (písala som o nich v Profite pred dvoma rokmi medzi prvými). 

Tranquila park zachytili aj turistické agentúry v Maďarsku, keďže Agáta sprevádza hostí v slovenčine, v maďarčine i v nemčine. Ale odmietli s nimi spoluprácu, na veľké zájazdy nie sú pripravení. Idú vlastnou cestou, ponúkajú zážitok zadarmo každému, kto sa ohlási, v malých skupinkách.

Tranquila park, jeseň 2020 (Foto: KL)

„Takto nám to vyhovuje, takto sme šťastní. Od mája minulého roka sme nemuseli zvieratám kupovať niektoré druhy krmiva, lebo návštevníci nám ich darovali toľko, že to pokrylo celý rok. To nám stačí. Mali sme tu aj návštevníkov z rómskych rodín, ktoré by si to určite nemohli dovoliť, keby sa platilo vstupné. Je to tu pre každého. Sme radi, keď sa u nás ľudia cítia dobre. Potom dostávame také reakcie, že vy ste strašne dobrí ľudia, a to nás teší oveľa viac ako peniaze,“ hovorí Agáta. 

Kalondu som navštívila prvýkrát vo februári 2019. Odvtedy oba ich domčeky i hospodárske budovy vyrástli do krásy, plochy pre zvieratá sa rozšírili o susedný pozemok a na konci výbehu pri lese pribudol altánok s odpočívadlom pre hostí. Dnes obhospodarúvajú dva hektáre pôdy, chovajú osem alpák a šesť nanduov a okrem nich sliepky, husi, prepelice i jedného poníka. 

Sebestačne

Po dvore sa suverénne prechádzajú aj kačky – indické bežce, ktoré si dovolia vojsť aj do prístrešku alpák. Ale keďže sú prirodzeným nepriateľom slimákov bez ulity, sú tu vítané. Vďaka nim im tieto škodce nepožierajú jahody ani zeleninu. „Vyzbierali sme minulý rok 150 kíl jahôd a nebol na nich ani jediný slimák,“ opisuje Jenő.

Hospodárstvo je čiastočne sebestačné, vypestujú si jahody, zeleninu, krmivo… Zvieratá sa v Tranquila parku však na mäso nechovajú. Okrem výrobkov z vlny predávajú iba vajíčka nanduov – jedno sa varí trieštvrte hodiny na tvrdo a nasýti štvorčlennú rodinu. Ponúkajú ich aj ako kraslice. A tiež mláďatá na chov – nanduov, húsky i prepelice. „Mali sme malé húsky a boli preč, ešte než sme ich stačili dať na web. Rozšírilo sa, že ich odchovávame prirodzeným spôsobom a to j dnes vzácne,“ hovorí Jenő. Z prepeličích vajíčok, ktoré darovali návštevníkom, sa mláďatá vyliahli až v Londýne!!!

„Ak by sme aj nemali to, čo si teraz kupujeme v obchode, mali by sme čo jesť,“ usmieva sa Jenő.

Návštevníci (Foto: Tranquila Park)

Jenő a jeho legendy

Jenő prišiel na Slovensko bývať prvý v roku 2012. Agáta ešte pred dvomi rokmi chodila do Nemecka učiť, ale už aj ona s prácou v zahraničí skončila. Kým Agáta dnes pracuje v neďalekých Panických Dravciach ako pomocná vychovávateľka v detskom domove, Jenő má jediné zamestnanie – starať sa o hospodárstvo, ktoré zveľaďuje vlastnými rukami. A všetko je tu dielom jeho rúk: stavebné práce, ohrady pre výbehy i úpravy v interiéri.

Jenő predtým podnikal s remeselným pekárstvom v Maďarsku pri Balatone a neskôr odišiel do Nemecka, kde si založil kuriérsku firmu. „V minulosti som podnikal v Maďarsku aj v Nemecku. Mal som tri mobily a iba som naháňal peniaze, snažil som sa, aby som ich zarobil čo najviac. Sem sme prišli preto, aby sme tu žili pokojne, robili to, čo robíme radi. Honby za peniazmi už mám dosť, nie je všetko o nich,“ vysvetľuje Jenő dôvody, prečo nechcú budovať ziskový biznis ani to skúšať cez rôzne projekty z eurofondov, i keď im miestni podnikatelia v agroturistike takúto spoluprácu ponúkali.

Stačí im, keď si ich hospodárstvo na seba zarobí. Lebo pokojný život je viac ako únavná honba za peniazmi. Kým Agáta sa venuje najmä hosťom a spracúva vlnu z alpák, aj on má svoju víziu – vybudovať si tradičnú remeselnú pekársku dielňu. Minulý rok ich oboch pohltil záujem návštevníkov, ale teraz v zime už má dôjsť aj na postavenie piecky v bývalej hospodárskej budove.

Zabudnutý kraj

Novohradský vidiek je kraj, kde sa pokrok akoby zastavil. Cesty tu neopravovali od minulého režimu, mnoho polí je neobrobených. Obyvatelia tu neoplývajú bohatstvom, hoci v minulosti to bol bohatý poľnohospodársky región – vidno to na pompéznych sedliackych domoch, ktoré však dnes stoja ošarpané a často neobývané. Ale keď vidíme dnešok zároveň s históriou tohto miesta, tento kraj dostáva zvláštnu esenciu. A obaja partneri ňou žijú, ňou dýchajú.

Jenőa história i legendy miesta bavia. Napríklad vie, že obec Kalonda nezaložil György Kalonday, ako sa to niekde píše, lebo záznam o obci s týmto názvom existoval už storočia predtým, ako sa tento šľachtic, z rodiny, ktorá tunajšie pozemky dlhú dobu vlastnila, narodil. Oveľa pravdepodobnejšie sa mu zdá, že názov pochádza zo staromaďarského Kalanďa, čo znamená riečny kraj, kde pestujú obilie. A o tom, že tu bola usadlosť už v rímskych časoch má svoju vlastnú teóriu i dôkaz o nej– mlynský kameň, ktorý sa nachádza na trávniku na dvore. 

„Kopali sme žumpu a narazili sme na niečo tvrdé. Vyvŕbil sa z toho veľký mlynský kameň, vyzerá to tak, že je z rímskeho betónu. Mohol sa sem dostať v časoch, keď miestni ľudia obchodovali so starými Rimanmi,“ opisuje Jenő svoju hypotézu.

Iná legenda hovorí – našiel ju na internetových stránkach – že v Kalonde našli mlynský kameň, ktorý dedine daroval uhorský kráľ Matej. Vraj keď ním zatočí dobrý Maďar, bude sa mu dobre vodiť. „Ani tí najstarší obyvatelia Kalondy si na podobnú legendu nespomínajú, tak je to asi výmysel,“ hovorí Jenő.

On teda má svoj vlastný mlynský kameň, možno ten od kráľa Mateja a možno od starých Rimanov, a možno má iný príbeh, ale každopádne je to kus živej histórie i legendy priamo u nich na ich dvore. A je ich viac.

„Keď na záhrade niekde začnem kopať, vždy niečo nájdem. Napríklad pozostatky starej hrnčiarskej dielne aj s náleziskom ílu a úlomkami keramiky. Pár som ich aj pozliepal,“ pýši sa Jenő. A potom to je napríklad fľaša od minerálky z 18. storočia. „Ukázal som ju odborníkom z Nemecka a povedali mi, aby som si na ňu dával pozor, že je to veľká vzácnosť. Lebo nápis bol s preklepom a prvá séria tohto výrobku bola s chybou, preto je raritou.“

Miesto pre pekársku remesalnú dieľňu (Foto: KL 2020)
Agáta

Bývalá športovkyňa, reprezentantka Československa v atletike, odborná asistentka a učiteľka telocviku, odišla v roku 2009 do Nemecka za prácou, kde učila nemecký jazyk, telesnú a hudobnú výchovu na stredných školách v Sindelfingene a zároveň trénovala mládež atletiku. S Jenőm sa zoznámili na maďarskom plese v Stuttgarte. 

Po návrate na Slovensko si hľadala miesto učiteľky, napokon sa zamestnala ako pedagogická asistentka na gymnáziu. Miesto pomocnej vychovávateľky v detskom domove získala vlastne vďaka ich zvieracej farme. „Deti z detského domova boli u nás niekoľkokrát, veľmi sa im u nás páčilo. Najstarší Adam veľmi chcel k nám chodiť pomáhať a cez letné prázdniny sa u nás čo to priučil o opatrovaní zvierat. Od jeho vedúcej vychovávateľky som sa dozvedela, že sa u nich uvoľnilo miesto,“ opisuje Agáta.

Prvú alpaku, Nahlu so srsťou farby ako kapučíno, doviezla Agáta z Nemecka, kde ponavštevovala farmy, kde ich chovajú. Jej parketou je vlna, ktorú spracúva ako náplň do periniek pre bábätká a do detských paplónov. 

„Alpačia vlna je suchá, protialergická, dobre absorbuje vodu, preto sa pod ňou dieťatko nepotí,“ hovorí Agáta. „Je jemná, jemnejšia ako ovčia a vlas je vo vnútri duty ako makarón. Utkať alebo spriadať ju do pradena je ťažké, ja to zatiaľ nedokážem, preto ju vyčesávam do paplónikov a vankúšov“.

Nahla (Foto: KL 2018)

Don Calli a El Chico, čiernobiele strakaté mladé samce, sa už narodili v Kalonde. Aj tento rok mali prírastok, ale mláďa sa narodilo slabé a uhynulo. Zato nandu už mladé niekoľkokrát odchovali.

Alpačia vlna do periniek pre bábätká (Foto: Tranquila Park)

„Na vajíčkach sedí samec nandu. Mali sme jedného, ktorý iným samcom vykopával vajíčka z hniezda. Dali sme mu meno Guri (vo voľnom preklade z maďarčiny Kotúľko). Neprajné vedia byť aj alpaky – najmä samce v období párenia. „Vtedy ich musíme izolovať, lebo sa navzájom kastrujú.“ Aj takéto historky sa návštevníci dozvedia od Agáty.

„V Nemecku sme mali obdobia, keď sme boli obaja šťastní. Ale neľutujeme, že sme odišli, veľmi to tu milujeme. Keď niekam ideme, tak nás najviac baví cesta domov,“ uzatvára Jenő.

Tranquila Park (Foto: KL 2018)

People reacted to this story.
Show comments Hide comments
Comments to: Sedliacky dvor, alpaky by ste tu nečakali
  • 28. mája 2022

    I just got out of bed and Im already reading your post. It signifies something! Really useful blog. Thank you! http://www.piano.m106.com

    Reply
  • 30. mája 2022

    Interesting point of view. Wondering what you think of its implication on society as a whole though? People obviously get frustrated when it begins to affect them locally. Ill be around soon to check out your response.

    Reply

Write a response

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Attach images - Only PNG, JPG, JPEG and GIF are supported.