O mne

Ešte aj látky si tkali z vlastného konope a šili si z nich obrusy či oblečenie, mali všetko z vlastnej produkcie čo potrebovali pre život (vraj okrem topánok, ako hovorila moja babička). Za mojou motiváciou teda stojí hlboký obdiv k takémuto spôsobu života, tvrdého, ale zároveň slobodného – a taký je aj na dnešnom vidieku, ktorý chcem objavovať. 

V rubrike Jedlo s príbehom prinášam príbehy ľudí, ktorí robia niečo podobné dnes, dokázali sa popasovať s tým, že kvalitné a zdravé jedlo z vidieka si ťažko nachádza cestu k zákazníkom a na trh, napriek tomu si na ňom dokázali založiť svoju existenciu. Vidiek v mojich článkoch nebude o romantike úniku z mestského chaosu, naopak, bude zbavený tejto romantiky, ale zároveň fascinujúci vo svojej skutočnej realite. 

Som mestský človek, ale možno práve vďaka mojim sedliackym predkom mám v sebe zvláštne nutkanie jedávať čo sezóna práve dáva, objavovať bohatstvo čerstvého lokálneho jedla. Nejde len o ovocie a zeleninu, ale napríklad aj o také produkty ako bryndza, jahňacie alebo ryby, ktoré majú tiež svoju „sezónu“.  

Je v tom trocha medicíny – ide o pokrmy, ktoré sme tradične jedávali po stáročia a máme „gény“ na ich spracovanie. A to, čo sezóna práve dáva, je to najzdravšie a najbohatšie na živiny, čo môžeme v domácej kuchyni využiť. Je v tom aj trocha ezoteriky, podľa čínskej medicíny sezónne a lokálne jedlo obsahuje energiu pôdy a vzduchu miesta, kde žijeme, s ktorou sme v danej dobe v súlade. A aj trocha ekológie a ekonomiky – takéto jedlo vzniká v prirodzených podmienkach, necestuje naprieč planétou, nedozrieva v etánových kontajneroch a vytvárajú ho lokálni producenti, ktorým poskytuje kvalitný spôsob obživy. 

Dnes, keď máme prakticky všetko k dispozícii po celý rok, sa nám strácajú také malé radosti, ako keď sa na jar objavia prvé reďkvičky a cibuľka, neskôr hrášok či nové zemiaky alebo prvé ovocie – čerešne či jahody. 

Na svojom blogu sa vraciam aj k príbehom, ktoré som publikovala ako redaktorka Profitu a aktualizujem ich. 

Chcela by som sa s čitateľmi môjho blogu podeliť o výsledky môjho pátrania po zdrojoch nielen lokálnych, ale najmä sezónnych lokálnych potravín. 

Verím, že sa s tou strašnou chorobou popasujeme a aj ja budem môcť čoskoro vycestovať za ďalšími témami a príbehmi. 

Klaudia Lászlóová

P.S. Ďakujem Lukášovi Liptákovi, ktorý mi pomohol vytvoriť túto webstránku.