Návštevníci poznajú najmä salaš a vnímajú príjemnú atmosféru na lúkach okolo neho s voľne sa pasúcimi koňmi a dobytkom. A tiež neprehliadnuteľné veľké psy – pokojne sa pohybujú medzi zákazníkmi. Strážili nás celú noc na terase drevenice, kde sme sa ubytovali.
Tí, čo sa v Zbojníckom dvore v sedle Zbojská aj ubytovali, ako ja, spoznajú aj ďalšie klady tohto miesta – napríklad ako môže byť bývanie v drevenici komfortné alebo aký je pôžitok užívať si jakuzy v kadiach pri západe slnka a wellness v „jaskyni“.
Všade naokolo sú kvety, dcéra majiteľa je floristika. Z terasy penziónu je krásny výhľad na údolie a protiľahlý svah s rozhľadňou – najkrajší pri ranných hmlách, keď je inverzia. Dajú sa odtiaľto robiť pešie túry, napríklad chodníkom Jakuba Surovca i ďalej naprieč Muránskou Planinou. Aj na bicykli či na koni – oba sa dajú požičať pri salaši. V salaši hrá tichá ľudová hudba, obsluhujú dievčatá a mládenci v krojoch.
Vlastný model
Tu asi skončím recenziu. Síce sa jej na mojom blogu nevenujem, ale mala som potrebu niečo v tomto duchu napísať. Dala by som veľa hviezdičiek: naj ubytovanie, wellness, kuchyňa, výhľad, raňajky, služby, personál, výzdoba, okolie…
Zbojská je pre mňa zaujímavá ako príbeh rodinného podnikania Vlčekovcov, ktoré vnieslo život do prírody v sedle Zbojská tak, aby bol zásah ľudskej ruky v harmónii s ňo: Všetky stavby sú z dreva – postavil ich sám majiteľ Igor Vlček. Kuchyňa salaša využíva produkty z miestnej farmy – mäso, najmä baranie i mliečne výrobky z vlastnej spracovateľskej prevádzky.
Ekologické poľnohospodárstvo patrí do chránenej prírody a salašníctvo v takejto čistej podobe je v duchu kultúry a tradície miesta a preto nie je v rozpore s ochranou prírody. Ovce a pastierstvo historicky patria do tohto kraja, na tieto lúky.
„Je doložené, že na tomto území pobývali zbojníci. Skôr, než sa vydali zbojníckym chodníčkom, to boli valasi, inej roboty v tomto kraji nebolo. Ja som tento príbeh oprášil a keď máte príbeh, máte dobrý základ,“ povedal Igor Vlček, keď som Zbojskú navštívili v septembri.
Príbeh salaša Zbojskej môže byť argumentom aj v debate o zonácii národných parkov – popiera, že by sprísnenie pravidiel ochrany prírody zastavilo rozvoj, zmrazilo regiónom zisky a zvýšilo nezamestnanosť. Práve naopak: môže vytvárať priestor pre „iný“ turistický ruch. V covidovom roku v Zbojskej neprepustili jediného zamestnanca.
Vlčekovci vytvorili „vlastný turisticky rezort“ a okrem gastronómie a ubytovania tu ponúkajú ďalšie turistické služby: Informačnú kanceláriu, sprievodcovské služby, zážitkové programy – možnosť vyskúšať si vyrobiť syr, požičovňu bicyklov a koní. Organizujú vlastné podujatia – majstrovstvá v zabíjačke, ale aj kino pod hviezdami.
Má tu východisko Náučný chodník Jakuba Surovca, ktorý prechádza roklinou Čertova dolina so stúpačkami a rebríkmi. Cestou môžete vidieť jaskyňu i dva železničné viadukty a hneď na začiatku je rozhľadňa s výstavou. Je to východisko Rudnej magistrály a ďalších turistických chodníkov v Muránskej planine, ktorá je aj dnes chudobná na turistické služby.
Zbojská, 2016 (Foto: Martin Babarík)
V prírode a v súlade s ňou
Salaš sa nachádza na území s tretím stupňom ochrany prírody, kde je ekologické poľnohospodárstvo aj podľa aktuálnych noriem povolené – ja by som možno dodala, že je aj žiadané. Takýto druh vidieckeho turizmu, ktorý vzišiel z farmárskej činnosti, využíva a do modernej podoby posúva tradíciu pastierstva, ľudovú gastronómiu, valašskú kultúru i ľudové remeslá (drevenice, výzdoba…) ponúka turistom iný zážitok ako napríklad doliny zastavané apartmánovými domami, kde sa stráca ich pôvodný prírodný ráz a zaniká genius loci.
Hospodáriť ide teda aj inak ako len „spotrebovaním“ prírody a jej premieňaním na zisk – masívnou ťažbou dreva a jeho lacným predajom do zahraničia alebo intenzívnou výstavbou apartmánových centier a lyžiarskych stredísk. Aj sedle Zbojská to mohlo ísť touto cestou.
„Máme tu obrovský kus čistej prírody a turistický ruch tu ešte nič nepokazil. Je v tom preto príležitosť budovať celkom nový model, ktorý je šetrný ku krajine,“ povedal mi Igor Vlček pred piatimi rokmi, keď som o Zbojskej písala prvý krát pre magazín Profit.
Vtedy už stál okrem salaša aj penzión pre spoločenské podujatia – drevostavba v štýle salaša, ktorá je zároveň „moderná“. Wellness a chalúpky sa ešte iba budovali. Dnes je penzión vyhľadávaným miestom pre svadby, spoločenské a firemné podujatia. „Prakticky každú sobotu tu máme svadbu,“ hovorí Igor Vlček. Pri jednej chalupe vidíme oltár – rám obrazu v nadľudskej veľkosti s ľudovým ornamentom. To čo som videla po piatich rokoch napĺňa to, o čom Igor Vlček hovoril pred piatimi rokmi.
Od farmy k turistickým službám
Začalo sa to farmou v roku 2005, keď Igor Vlček prvýkrát požiadal Pohronskú Polhoru o kúpu pozemkov v sedle Zbojská. Postavil si salaš (vlastnoručne) a začal chovať ovce – valašky v chránenom chove. Dnes vlastní alebo si prenajíma veľkú časť Sedla Zbojská, chová 400 oviec (medzi nimi desať plemenných baranov), zopár kráv, kone huculov a tiež ošípané – sú „odchované na srvátke“, ktorá je vedľajším produktom výroby syrov.
V sedle sa nachádza aj Krčmička u Falťanov – patrí inému majiteľovi, ale filozofiou sa veľmi nelíši: je tu krčma, penzión a pekáreň buchiet, ktoré sa nesmú volať „muránske“, pretože o ne prehrali súdny spor.
Kravy a kone Vlčekovcov sa pasú na lúkach nad ubytovaním – ovce odtiaľto nevidno, ale dá sa k nim previesť vláčikom – Zbojníckou strelou, aktuálne parkuje pri salaši.
Tak, ako je areál farmy a turistického ubytovania prepojený, prepojené sú aj oba druhy podnikania. „Chov oviec a turistické služby sa navzájom dopĺňajú, dokážeme takto predať prakticky všetky produkty z farmy. Okrem obchodíku v salaši predávame naše výrobky z ovčieho mlieka a baraniny aj na dvoch ďalších miestach, ale predaj na salaši je ďaleko najvyšší,“ vysvetľuje Igor Vlček.
Predávajú tu ovčie syry, nite, pareničky, oštiepky žinčica a bryndzu – nepasterizovanú, stopercentne ovčiu. Z mäsových výrobkov slaninu, šoudru (domácu šunku), klobásky (vrátane baraních) i rebierka. Pokiaľ sa tu ubytujete, všetku túto ponuku nájdete nakrájanú k raňajkám na švédskom stole.
Sedlo Zbojská
Horské sedlo na hlavnom hrebeni Veporských vrchov (725 metrov nad morom) medzi Bánovom a Fabovou hoľou (1 438,8 m n. m.). Oddeľuje Fabovu hoľu na severe a Balocké vrchy na juhu. Na južných svahoch pramení Furmanec, patriaci do povodia Rimavy, severne od sedla pramení Rohozná. Priamo v sedle stojí areál Zbojníckeho dvora (Salaš Zbojská).Sedlom prechádza hranica medzi povodím Hrona a Slanej. Južne od sedla je dolina Furmanec, severozápadne sa rozprestiera Breznianska kotlina. Sedlom prechádza Rudná magistrála a je východiskom turistických chodníkov do Národného parku Muránska planina a Veporských vrchov.
„Môžeme zároveň návštevníkom ponúknuť zaujímavejšiu gastronómiu a sme hrdí, že suroviny sú z našej farmy,“ vysvetľuje Igor Vlček a dodáva, že ponúkajú „valašskú“ kuchyňu založenú najmä na baranine.
Pred salašom sa na grile už pečú dve prasiatka, ktoré budú spolu s pstruhmi časťou víkendového menu. Prasiatka nemá Igor Vlček z vlastnej farmy, ale zato pstruhy práve nachytal na tunajšom rybníku jeho zamestnanec. Pracujú tu obe deti Igora Vlčeka – dcéra, povolaním floristka, ktorá sa venuje najmä prevádzke penziónu a syn ako manažér. Obom postavil drevenicu.
„Nikdy sme neskúšali variť napríklad z hydiny,“ dodáva. V ponuke sa v sezóne nájde aj jahňacie – ale ťažiskom je baranina – mäso oviec, ktoré sú dva-tri roky staré. Presadiť sa baraninou nebolo vôbec ľahké. Tá jednoducho na Slovensku „nejde“, zákazníkom „smrdí“.
„Pol roka som ju dával zadarmo, robieval na salaši baraninové hody. Dnes k nám už ľudia chodia na baraninu,” hovorí. A nie je ich málo – v lete je to aj tritisíc ľudí denne. „Na vrchole sezóny sme pripravovali aj 700 jedál denne, museli sme sa dosť obracať, aby sme dokázali všetkých nakŕmiť.“
Wellnes je k ubytovaniu zdarma, neubytovaní hostia tam nemajú prístup. Na otázku, či ich wellness nestojí priveľa energie odpovedá: „Najskôr vyhrejeme fínsku saunu a cez výmenník sa potom zohrejú jakuzy. Na výrobni máme solárne články a viem, že keď je ešte dosť slnka a panely ťahajú, tak nie sme v strate,“ opisuje.
Huculmi prepojiť Muráň
Len v jednej veci v Zbojskej nepokročili oproti mojej predchádzajúcej návšteve v roku 2016: v budovaní Huculskej magistrály. Je to nápad, ako prepojiť Muránsku planinu cestou, ktorá sa dá prejsť na konskom chrbte: od Sihly, cez Zbojskú, Červenú skalu, Prednú horu po Veľkú lúku, alebo ešte ďalej. Chcelo by to však vybudovať na jednotlivých zastávkach ubytovacie a gastro služby. Projekt sa rieši od roku 2009 a zapojilo sa doň viacero hráčov v regióne a turistickom ruchu, ale stále je viacmenej na iba papieri.
V Zbojskej huculov na prechádzky krajom ponúkajú. „Prešli sme si trasu na koni od Zvolena až do Košíc. A mali sme návštevníkov, ktorí išli z Maďarska do Poľska na konskom chrbte. Chcelo by to však vybudovať stanice a dať tomu rovnošatu a propagáciu, potom by sme to mohli ponúkať ako jedinečný produkt prírodného turizmu. U nás zatiaľ nič podobné nemáme,“ hovorí Igor Vlček. Nemám odpoveď, prečo tento nápad po toľkých rokoch ešte „rovnošatu“ nedostal.
Na otázku, či je to bezpečné, Igor Vlček odpovedá: „Zatiaľ sa nám kone aj jazdci vrátili vždy celí. Mali sme tu len jednu nehodu, nespôsobili ju medvede ani počasie, ale horské včely.“
People reacted to this story.
Show comments Hide commentsWell-written story. I used to be checking continuously to this web site & I am very impressed! Very educational information, especially the second section. I really need such information. I was seeking this kind of info for quite some times. Thankx and best wishes.
I appreciate what you have done here. I love the section where you point out what you are doing this to help offer back but I would certainly guess by many the responses that this method is definitely on your side as well.
A fantastic blogpost, I just given this onto a student who was doing a little analysis on that. And he in fact bought me breakfast because I discovered it for him. :).. So let me reword that: Thanks for the treat! But yeah Thanks for taking the time to discuss this, I feel strongly about it and enjoy learning more on this topic. If possible, as you gain expertise, would you mind updating your blog with more details? It is very helpful for me. Big thumb up for this post! http://www.piano.m106.com