Z dvora a od farmára na webe

Bratislava je na tom najhoršie. Pokiaľ ide o dostupnosť čerstvých sezónnych produktov a potravín z fariem a od malých spracovateľov, Bratislava má paradoxne oproti vidieku jeden hendikep. Veľa malých producentov totiž predá svoje výrobky lokálne – z dvora a na objednávky. 

Je medzi nimi veľa takých, ktorí odmietajú zaplatiť maržu obchodníkovi, ktorý by tovar doviezol do farmárskych obchodov v hlavnom meste a uspokoja sa s množstvami, ktoré vedia predať a rozviesť lokálne. Nechcú, ale ani nemôžu, po zaplatení marže by totiž ich produkcia nielenže nebola zisková, nebola by ani rentabilná a udržateľsná. 

Veľká hladná Bratislava je síce príležitosť, ale aj veľké riziko. Boja sa púšťať do investícií do väčšej produkcie, na to by bola potrebná stabilná objednávka s férovými cenami a to je trochu problém. Prečo?

Uvádzam niekoľko dôvodov:

– Cenu slovenských potravín navyšuje marža, ktorú si prirátava obchodník. V obchodných sieťach predstavuje často vyššie percento z predajnej ceny, akú dostane prvovýrobca i spracovateľ.

– Supermarkety síce zvyšujú podiel slovenských výrobkov, o ktoré je záujem, ale tlačia ceny dolu, požadujú stabilné veľké množstvá. Pritom veľa slovenských producentov má produkt, ktorého je v sezóne veľa, ale nie sú schopní dodávať celoročne stabilné množstvá. Obchodné siete nemusia garantovať odberné množstvá zo svojej strany, ale dodávateľ, ak chce s nimi obchodovať musí. A ak s nimi uzavrie dohodu, často musí vykrývať nedostatok dovozom zo zahraničia a tak vlastne prerobí. (Ak máte skúsenosť s nejakými neférovými praktikami, píšte: klaszclaud@gmail.com.)

– Na klasických tržniciach v Bratislave iba sčasti predávajú prvovýrobcovia (20 percent podľa odhadu farmára zo Šamorína, chápem, že to nie je objektívny údaj, ale neviem sa k takému prepracovať…). Hoci ide o iný tovar ako v supermarketoch – vo väčšej miere z okolitých krajín – predajcovia sú často obchodníci, ktorí nakupujú vo veľkoskladoch. Alebo sú to pestovatelia, či chovatelia, ktorý svoj vlastný sortiment doplňujú z veľkoskladov. Pre obchodníkov je výhodnejšie predávať dovezený tovar (aj zeleninu). Veľkoskladov, ktoré vykupujú aj od slovenských pestovateľov je málo. Farmári v zahraničí majú vyššie dotácie preto im domáci nemôžu konkurovať cenami. 

– Farmárskych trhov, kde si usporiadateľ určí, že predajca musí byť zároveň prvovýrobcom, je v Bratislave veľmi málo. Stará tržnica prevádzkuje farmárske trhy iba po sobotách a záujem o predaj je oveľa vyšší ako možnosti predaja. Podobné to je aj s Dobrým trhom, oba pevádzkuje nezisková organizácie Slovfood  Pressburg. Záujemcov o predaj je pretlak. Ďalšia iniciatíva Farmárske trhy ich organizuje v niekoľkých bratislavskách štvrtiach. Na vidieku je aj tých farmárskych trhov viac a na rozdiel od Bratislavy, kde sa organizujú na komerčnej alebo neziskovej báze, ich často usporadúva mesto alebo obec, ktoré chce podporiť lokálnych predajcov (v Bratislave medzi voličmi samosprávy veľa farmárov nie je, preto nie je ani nie je takýto dopyt zo strany voličov). Platí to napríklad o mestách na južnom Slovensku najmä v oblastiach, kde žije maďarská menšina, ktoré s inšpirovali tradíciou obecných a mestských farmárskych trhov v Maďarsku (Tomášikovo, Kolárovo, Ňárad..), Dostať sa do Bratislavy predávať na farmárske produkty je teda dnes zložité a nákladné. Zachraňujú to rôzne festivaly a gastropodujatia, ktoré sa však momentálne až do odvolania nekonajú, vyzerá to tak, že ešte ani tak skoro sa konať nebudú. Ale aj v normálnych podmienkach ponuka prevyšuje možnosti predaja, čo dáva priestor korupcii (je to môj osobný názor).

– Bedničnárske e-shopy sú pre zákazníkov drahé, pretože majú nákladnú logistiku, ktorá cenu produktov z fariem predražuje.

– Chýbajú podujatia a opatrenia, ktoré by v hlavnom meste vytvorili stabilný odbyt pre farmárov bez vysokej marže. Ako som už spomínala, slovenský farmár nerád platí maržu ani vysokú cenu za predajné miesto. Ale ak by mal neobmedzenú a lacnú možnosť chodiť predávať do Bratislavy, určite by sa jej chytil, čo by mohol potom premientnuť do zvyšovanie produkcie.

x x x

Možnosti tu sú, stačí sa inšpirovať zahraničím. Spomínam si na Paríž, kde sa v sobotu veľké bulváre menia na tržnicu. Farmári prídu z vidieka, postavia si stánok, prinesú z fariem čerstvé syry, zeleninu, ryby i ďalšie produkty. Aj v iných veľkých mestách v Európe to takto funguje. Ďalší nápad REKO je z Fínska, ktorý sa už rozšíril po celom svete.

Bratislavčanovi sa teda oplatí za farmárskymi produktmi vycestovať, spájať cestovateľské zážitky s nákupom na farme či z dvora. Hoci, má ešte jeden mocný nástroj – internet, ktorý umožňuje prvovýrobcom spojiť sa s kupujúcimi priamo, bez obchodníka. Ponúkam do pozornosti niekoľko webov.